Omnia vincit amor (HP-FF)

1.

Červenovlasé dievča, ktoré navštevovalo už piaty ročník na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej, vybehlo z knižnice.

Rýchlym krokom zamierila ku schodom. So svojimi priateľkami sa dohodla, že sa stretnú na večeri a ona už trochu meškala.

Dôvod bol prostý. Ako vždy po vyučovaní zamierila so knižnice, kde si urobila všetky úlohy a potom si vybrala niečo na čítanie.

Samozrejme, do knihy sa úplne vžila a prestala vnímať čas. Keď sa pozrela na hodinky, už bol čas večere.

Toto sa jej stalo už niekoľkokrát. Rose milovala knihy. Keď nejakú začala čítať, dokázala pri nej presedieť celý deň.

Zrazu zacítila ako do niekoho narazila.

„Och, prepáč," ospravedlňovala sa.

Pozrela hore a zbadala chlapca s uhľovočiernymi vlasmi a smaragdovozelenými očami. Narazila do Albusa Severusa Potter, jej priateľa a bratranca zároveň.

„To je v pohode, Rose. Zase chodíš s hlavou v oblakoch?" uškrnul sa Albus.

„Však ma poznáš," s úsmevom prevrátila očami a zberala sa na odchod.

„Rose, počkaj! Nechcela by si sa zajtra prísť pozrieť na konkurz? Bude tam aj Scorpius."

„Veď práve to. Bude tam aj Malfoy. Prepáč, Al, ale neprídem. Stále nechápem ako sa s ním môžeš priateliť," podotkla Rose.

„A ja nechápem prečo ho nemáš rada," vyčítal jej mladý Slizolinčan.

Rose si povzdychla. „Nebudem sa s tebou hádať, Al. Aj tak už meškám na večeru. Maj sa," povedala a otočila sa na odchod.

„Ahoj," zamrmlal Albus a tiež odišiel.

Červenovláska pokračovala v ceste a rozmýšľala nad Albusom.

V poslednom čase sa už stalo niekoľkokrát, že sa hádali. Väčšinou kvôli Scorpiusovi Malfoyovi.

Keď mali nastúpiť na Rokfort, sľúbili si, že vždy budú priateľmi a budú si pomáhať nech sa stane čokoľvek. Hoci priateľmi boli stále a ak niečo potrebovali, navzájom si pomohli, no nebolo to už tak ako predtým.

Prvou prekážkou boli rozdielne fakulty. Hoci súperenie medzi Chrabromilom a Slizolinom už nebolo také ako kedysi, keď školu navštevovali ich starý rodičia a rodičia, no občas sa objavili malé nezhody.

Taktiež tu rolu hralo aj to, že obaja si našli ďalších priateľov.

Dominique Weasleyovú a Alice Longbottomovú mal Albus rád. Predsa len Dominique bola jeho sesternica a Alicin otec, strýko Neville, profesor herbológie, bol ich rodinný priateľ, takže aj Alice poznal už odmala.

Avšak pokiaľ ide o Albusových priateľov, tu si nebola Rose istá.

Lucas Zabini milý, zábavný a trochu pojašený chlapec. Toho mala Rose rada.

Avšak bol tu aj mladý Malfoy. Rose doteraz nepochopila prečo sa jej bratranec priatelí s mladým Malfoyom. Ona sa držala otcových slov. Scorpiusa nemala rada. Už len z princípu. Dokonca by sa dalo povedať, že ho nenávidela.

Avšak uňho to bolo práve naopak. Na každom krku jej vyznával lásku. Nebolo dňa kedy by ju nepozval na rande.

A to sa jej nepáčilo. Možno keby sa správal normálne a nevykrikoval na ňu, že ju ľúbi, možno by mu dala šancu. Ale ak bude pokračovať takto ďalej, zrejme si ju nezaslúži.

Presne to bolo dôvodom, prečo sa s Albusom v poslednom čase trochu viac odcudzili. Rose zastávala názor, že by sa s ním Albus nemal priateliť a Albus jej vyčítal, že ho nemá rada a stále ho odmieta.