Dni ubiehali ako voda. Ani som si nestihla uvedomiť kedy a ďalšie dni boli preč. Môj život mi plynie pomedzi prstami a ja sa iba prizerám a čakám, kým už konečne bude tomuto všetkému koniec. Dnes som sa rozhodla neísť do školy. Nič mi nie je, ak by to náhodou niekoho zaujímalo, no dnes som naozaj nemala náladu sa vystavovať toľkým pohľadom.
Zrazu som započula akýsi náraz do môjho okna. Ozývalo sa to zvonka a najprv to znelo len ako zvyčajný dážď, no keď som sa pozrela von oknom, zistila som, že vonku výnimočne neprší. Dlho som sa musela prehovárať, no napokon som sa donútila vstať z postele a zistiť čo je vo veci. Pozrela som sa von oknom a zistila som, že tam stojí Colton, ktorý mi hádzal do okna kamene, jeden za druhým. Rýchlo som otvorila okno a chcela mu vynadať, no on ma v rozprávaní predbehol.
"Všimol som si, že si dnes neprišla do školy."
"..."
"Tak som teda prišiel ja za tebou."
"Nechceš ísť dnu?"
"Veľmi rád."
YOU ARE READING
30 reasons to stay alive | SK
Short Story"Priznaj to! Priznaj, že sa bojíš!" "Bojím? Prečo by som sa mala báť?" "Pretože ku mne niečo cítiš...A ty ku mne nechceš nič cítiť, pretože sa bojíš, že by som ti ublížil." "To ľudia robia. Ubližujú..." © 2017 | SHORT STORY ▶ prvá časť dilógie
