V tichosti sme stáli oproti sebe. Ani jeden sme na toho druhého ani len pozreli. Nevedela som, čo mu mám povedať. Nechápala som, na čo som za ním vôbec išla. On nie je ja a preto nikdy úplne nepochopí, ako sa cítim.
"Ticho, ktoré vôbec nie je trápne," povedal potichu, no nie tak potichu, aby moje uši nedokázali zachytiť zvuk jeho hlasu. Konečne som zdvihla hlavu a moje hnedé oči sa stretli s tými jeho modrými. Na chvíľu som zvraštila obočie, keďže mojej hlave trvalo trošku dlhšie, kým spracovala informáciu, ktorú jej Colton pred pár sekundami podal. "Ďalší dôvod, prečo sa nezabiť," vysvetlil.
"Prečo to robíš?"
"Pretože mi na tebe záleží," objasnil mi, nad čím som sa začala nahlas ironicky smiať.
"Nemôže ti na mne záležať. Veď ma nepoznáš ešte ani týždeň."
"Keby si len tušila, ako veľmi sa mýliš, Hope..."
YOU ARE READING
30 reasons to stay alive | SK
Short Story"Priznaj to! Priznaj, že sa bojíš!" "Bojím? Prečo by som sa mala báť?" "Pretože ku mne niečo cítiš...A ty ku mne nechceš nič cítiť, pretože sa bojíš, že by som ti ublížil." "To ľudia robia. Ubližujú..." © 2017 | SHORT STORY ▶ prvá časť dilógie
