"Colton?" prišla som za ním v škole hneď skoro ráno, aby som ho zastihla aj bez jeho obdivovateliek. "Môžme sa porozprávať?" zahľadel sa mi do očí a ja som okamžite odvrátila zrak. Bála som sa totiž, že jeho prenikavý pohľad by mi videl až do duše.
"Isteže. A o čom?" spýtal sa celkom prekvapene, čo som mu nemohla zazlievať. Prvýkrát som za ním prišla skôr, ako on za mnou. Bolo to naozaj neuveriteľné, no ja som súrne potrebovala niekoho, s kým by som sa mohla o hocičom pozhovárať.
"Asi o všetkom," smutne som priznala so zrakom stále upretým do zeme.
"Hope, čo sa stalo? Ako sa cítiš?" ten vystrašený tón hlasu, akým mi tých pár predchádzajúcich slov povedal ma uistil, že mu môžem dôverovať, no aj napriek tomu som v mojom tele cítila neskutočný nával nervozity.
"Práve teraz? Cítim sa stratene a úplne prázdne. Cítim sa, akoby som-"
"Akoby si bola mŕtva?" doplnil ma, na čo som nemohla neprikývnuť. Mal pravdu. Celú tú dobu. Colton mal pravdu už od začiatku. "No niečo ti poviem...ty ešte mŕtva nie si, tak sa prestaň chovať, akoby si bola!"
YOU ARE READING
30 reasons to stay alive | SK
Short Story"Priznaj to! Priznaj, že sa bojíš!" "Bojím? Prečo by som sa mala báť?" "Pretože ku mne niečo cítiš...A ty ku mne nechceš nič cítiť, pretože sa bojíš, že by som ti ublížil." "To ľudia robia. Ubližujú..." © 2017 | SHORT STORY ▶ prvá časť dilógie
