"Ručne písané listy," usmial sa, čím odhalil svoje dokonalé biele zuby. Ako som vravela, na pohľad naozaj dokonalý je, čo som si však nechcela priznať bolo, že on je aj neskutočne láskavý, milý, starostlivý...vlastnosti, ktoré väčšine ľudí v dnešnej dobe chýbajú.
"Ručne písané listy? V dnešnej dobe? Tak na to zabudni."
"Ale je to romantické, nemám pravdu?"
"Nikdy som nepovedala, že nemáš pravdu, vravím len, že ľudia už nerobia takéto maličkosti, aby potešili iných..." začala som, no nestihla som to dopovedať, pretože Colton sa postavil zo stoličky, a bez ďalších slov odišiel. Nechápala som jeho náhly odchod, no dlho som mozgové bunky ani namáhať nemusela. Hneď, ako som prišla k svojej skrinke, stále premýšľajúc nad tým, čo som asi tak urobila zle, otvorila som ju, čo vydalo naozaj ušitrhajúci zvuk. Čo ak som povedala niečo nesprávne a on sa už nevráti? Čo ak so mnou už nikdy neprehovorí? Skrinka bola zaseknutá, preto som do nej musela ešte pár krát buchnúť, aby som ju dokázala konečne úplne otvoriť. Vypadol z nej kus akéhosi papiera, ako som neskôr zistila, bola to len obyčajná papierová obálka. No nebola tak celkom obyčajná. Na jej samom konci stálo:
neotvor ma až do zajtrajšieho rána
Najskôr som sa pousmiala, no potom mi hlavou začali vŕtať naozaj divné myšlienky. Naozaj by ma zaujímalo, ako dokázal dostať tento kus papiera do mojej skrinky. Porozhliadla som sa po chodbe a vtedy som ho zbadala. Colton sa opieral o skrinku na druhej strane chodby, a keď zbadal ten môj drobný úsmev, ktorý teraz zdobil moju tvár, usmial sa tiež.
YOU ARE READING
30 reasons to stay alive | SK
Short Story"Priznaj to! Priznaj, že sa bojíš!" "Bojím? Prečo by som sa mala báť?" "Pretože ku mne niečo cítiš...A ty ku mne nechceš nič cítiť, pretože sa bojíš, že by som ti ublížil." "To ľudia robia. Ubližujú..." © 2017 | SHORT STORY ▶ prvá časť dilógie
