Každý z nás má nejaký dôvod, kvôli ktorému každé ráno vstane z postele. Či už je to rodina, priatelia alebo dokonca aj fakt, že je konečne sobota a dotyčný nemusí ísť do práce, kam obyčajne chodieva s toľkou nechuťou. Ja každý večer, keď si unavená po namáhavom dni konečne opäť ľahnem do mäkkej postele, z ktorej by som už najradšej nikdy nevstala, myslím na to či takýto nenávidený život, ako je ten môj má vôbec nejaký zmysel. Nemala by som dať radšej priestor niekomu inému? Niekomu kto naozaj chce žiť? Predsa už aj tak dobre viem, že môj život bude úplne zbytočný, úplne premrhaný.
Neviem, kedy sa mi myšlienka o tom, že nie som dosť výnimočná dostala do hlavy. Načo je svetu len ďalší nepotrebný človek, ako som ja? Potrebovali by sme viac doktorov, právnikov, hasičov...a nie len ďalšie dievča, ktoré aj tak nikoho nezaujíma a svojou existenciou nijako neprispieva do našej spoločnosti.
No ako som už vravela, všetci máme nejaký dôvod, kvôli ktorému sa každé ráno zobúdzame, nech už je to čokoľvek. Mojim dôvod bol prostý. Čím častejšie som sa zobudila, tým bližšie som k smrti bola.
YOU ARE READING
30 reasons to stay alive | SK
Short Story"Priznaj to! Priznaj, že sa bojíš!" "Bojím? Prečo by som sa mala báť?" "Pretože ku mne niečo cítiš...A ty ku mne nechceš nič cítiť, pretože sa bojíš, že by som ti ublížil." "To ľudia robia. Ubližujú..." © 2017 | SHORT STORY ▶ prvá časť dilógie
