Twilight sága - Východ Slnka

9.Kapitola

Sledoval som,ako zabadá slnko.Keď posledné oranžové paprsky zakryl kopec,otočil som sa k ostatným.Ja,moja rodina,Jacob a vlkodlaci sme stáli na jednom z kopcov kúsok od Voltury.S prestupmi medzi lietadlami sme sa sem dostali okolo piatej.Už sme čakali len na západ slnka.Tak sme mali istotu,že nikto z ľudí neuvidí to,čo sme zač.

,,Dobre...rozdelíme sa,aby sme na uliciach neboli veľmi nápadní.Pôjdeme v skupinkách po štyroch.Stretnem sa pod vežou na námestí - za pol hodinu.Jasné?"

Všetci prikývli.Dobre.Ja som išiel s Jacobom a dvoma vlkodlakmi .Snažili sme sa rozdeliť tak,aby bol v každej skupinke aspoň jeden upír.Kvôli bezpečnosti.

Keď boli všetci rozdelení,vyrazili sme.Moja skupina išla priamou cestou rovno k veži,kým ostatní išli menšími obkľukami.Síce sa už zvečerievalo,no na uliciach boli stále ľudia.Museli sme dávať pozor - kľudne mohli byť medzi nimi zamiešaný nejaký poskokovia Volturiových.Snažili sme sa byť nenápadní a pohybovať sa v tieňoch.Už sme sa blížili k námestiu a zatiaľ sme na nikoho nenatrafili.Nedalo sa povedať,že by to bolo dobre - znamenalo to,že v hlavnom sídle budeme musieť poraziť viacej upírov.

Snažil som sa sústrediť iba na fakty,aby som sa nerozptyľoval svojimi pocitmi...Ale aj tak som cítil nádej a šťastie,že možno konečne uvidím svoju rodinu.A cítil som sa aj vzrušene,tak,ako vždy pred bojom....lenže,cítil som aj strach,strach o všetkých týchto ľudí,Bellu,Renesmee,Alice,Carlislea a ďalších členov mojej rodiny,aj o Jacoba- že o nich všetkých prídem...

Ale momentálne som sa sústredil iba na to,že sa potrebujeme bezpečne dostať k veži.Potom budeme riešiť,čo bude ďalej.

,,Edward....pred vežou sú nejakí upíri,"zašepkal Jacob,ako sme priblížili k námestiu.Najprv som nechápal,ako to zistil,keďže sme námestie ešte nemohli vidieť,ale hneď potom mi to došlo - čuch.

Ukázal som ostatným, nech sa zastavia a priblížil som sa ku koncu uličky,ktorá viedla na námestie.Chvíľu som čakal a potom som na sekundu vykukol.

Jacob mal pravdu.Pre vchodom stáli dvaja upíri,ktorí sa rozprávali a vyzerali pomerne normálne.Až na to,že pri ich rozhovore sa nepozerali na seba,ale pozorne skúmali okolie a hľadali akúkoľvek možnú hrozbu.Keď som sa pozorne zameral na ich myšlienky,moje predpoklady sa potvrdili - títo dvaja boli naozaj Arovi upírsky srážci.Nepochyboval som,že hneď ako nás zbadajú,pošlú po posily - preto sme museli využiť moment prekvapenia  a zabiť ich.

Otočil som sa späť k Jacobovi a vlkodlakom,o ktorých som medzitým zistil,že sa volajú Noah a Ethan.

,,Musíme ísť zozadu,stiahnuť ich do uličky,aby to ľudia nemohli vidieť, a odtrhnúť im hlavy,"povedal som pošepky.

Prikývli.Tak sme sa znovu vrátili do bludiska uličiek a dostali sa cez nich na druhú stranu námestia.Boli sme v uličke hneď vedľa veže.

,,Dobre - len čo sa sem priblížia,ja  a Jacob na nich skočíme  a zapcháme im ústa,aby nepritiahli pozornosť. Vy nám ich potom pomôžete dotiahnuť sem.Jasné?"

A čo keď si nejaký človek všimne ,čo sa tu deje? začul som Jacobove myšlienky.

,,Musíme to spraviť za pár sekúnd,maximálne päť.Jedna-skočíme na nich,dva-vzpierajú sa,ale my ich chytíme,tri - zapcháme im ústa,štyri - chytíte ich aj vy,"pozrel som sa na Noaha s Ethanom. ,,Päť - vtiahneme ich do uličky."

,,Dobre,vyzerá to,že to máš premyslené - už len aby to vyšlo,"uškrnul sa Jacob nervózne.

Dobre,ide sa na to.Napínal som sluch a keď som začul,ako sa k nám blížia kroky srážcov,kývol som hlavou Jacobovi.Zdvihol som ruku - tri - dva - jedna  - pokynul som rukou a s Jacobom sme vyskočili z nášho úkrytu.Strážcovia nás nečakali a na chvíľu sme ich ochromili,no potom sa začali brániť.Cítil som,ako sa mi v tele stupňuje hladina adrenalínu a svojho strážcu som chytil ešte pevnejšie,hoci sa neprestajne mykal a zvíjal.Rýchlo som mu zapchal ústa,pred tým než z nich stihol vydať nejaký zvuk a kútikom oka som videl,že Jacob spravil to isté.Potom na nich skočili aj Noah s Ethanom a spoločnými silami sme ich dotiahli do uličky.Hneď,ako sme sa ocitli v tieni,kde nás už nikto nemohol vidieť,chytil som hlavu svojho strážcu,zatiaľ čo ho držal Ethan a odtrhol som mu ju.Stálo ma to veľa sily,odtrhnúť niekomu hlavu nie je len tak,no nemal som čas na odpočinok.Išiel som pomôcť Jacobovi,ktorý nemá v ľudskej podobe až takú mimoriadnu silu ako upír.Chytil som hlavu jeho strážcu a spoločne s Jacobom sme mu ju odtrhli.