Twilight sága - Východ Slnka

7.Kapitola

Z POHĽADU EDWARDA

Bol večer,možno desať,jedenásť hodín.Fúkal chladný vietor a obloha bola zatiahnutá.Na Forks to bolo bežné počasie...ale ja som mal aj tak pocit,že to je predzvesť niečoho zlého.Práve som sa vracal domov z môjho jednodenného lovu.Už som bol na príjazdovej ceste k nášmu domu,keď som zbadal,ako stojí pred vchodovými dverami nejaký muž.Keď som si uvedomil,čo má na sebe oblečené,  došlo mi,že je to jeden z Volturiových poskokov.V tej chvíli sa do mňa nahrnula zlosť.Rozbehol som sa k nemu,chytil ho pod krk a už,už som ho skoro zabil,keď zrazu prehovoril.

,,Posiela ma Aro s odkazom pre teba.Máš mi nahliadnuť do myšlienok."

Chvíľu som sa naňho pozeral a potom som si povedal,že tým nemám čo stratiť a ponoril som sa do jeho myšlienok.To,čo som uvidel,ma skoro zrazilo na kolená.

Bola tam Bella.Podvyživená,dobitá,zničená,vysilená Bella.Ležala na zemi v bezvedomí.Vyzerala strašne.To,čo sa dialo potom mi spôsobovalo neskutočnú bolesť.Keď som videl ako padla od vysilenia na zem,ako sa zmietala v bolestiach a stonala.Bol to jeden s najstrašnejších zážitkov môjho života.To,čo jej spôsobili...Vypli jej štít...Štyri dni ju mučili...Moje srdce ešte nezažilo takú bolesť,akú som cítil,keď som to videl( s výnimkou Renesmeeinho pôrodu, keď som si myslel, že Bella umiera/umrela).

Keď som si prezrel jeho spomienky až dokonca,potreboval som niekde zventilovať hnev a bolesť,čo som cítil...A preto som ho v momente zabil.Ani sekundu som neváhal,keď som sa rozbehol k rodičovskému domu za ostatnými.Za pár sekúnd som už bol vnútri.Zhodou okolností boli všetci akurát v obývačke,tak som im to prerozprával všetkým naraz.Opakovanie toho mi pôsobilo neskutočnú bolesť a chvíľami som nemal chuť pokračovať.Keď som dorozprával,Alice bola v momente pri mne a objala ma.

,,Mrzí ma to..."pošepla mi do ucha.

,,Musíme ich ísť zachrániť"prehovorila po chvíli Rosalie.Trochu ma to prekvapilo.Vedel som,že sa s Bellou kvôli Renesmee zblížili,ale myslel som,že to bolo iba kvôli Renesmee.No zjavne to bolo asi inak...

,,Je  ich oveľa viac, ako nás..."podotkol Jasper.

,,Nie...počkajte,"zastavil som ich. ,,Pôjdem sa im vydať a presvedčím ich, aby Bellu a Renesmee pustili..."

,,Edward...to nemôžeš," povedala dojato Esme.

,,Navyše pochybujem,že by ich pustili,"dodal  zamyslený Carlisley.

,,A Bella by to nikdy nedopustila...Aby si niečo také spravil," podotkla Alice.

,,Ale..."chcel som oponovať, no uvedomil som si,že to nemá zmysel.

,,Pôjdeme ich všetci zachrániť a budeme bojovať.Vymyslíme plán,"uzavrel to nakoniec Carlisley.

                                                                   **********************

Náš  plán vyzeral asi takto:

Spojíme sa s vlkodlakmi,ktorí budú Bellu s Renesmee chcieť zachrániť.Pred bojom odlákame Jane a Aleca  a pokúsime sa ich zabiť.Potom bude mať Aro len skupinu obyčajných upírov, ktorích by sme teoreticky mohli premôcť.Keď ostane len Aro,prinútime ho vydať nám Bellu s Renesmee a potom ho zabijeme.A od Volturiovcov potom budeme mať navžy pokoj.

Problém bol,že tento náš plán mal priveľa neistých častí.Jednou z nich boli vlkodlaci.Ja s Alice máme ísť za nimi a poprosiť ich o pomoc.

,,Edward,kde toľko trčíš?!"zavolala na mňa Alice z predsiene.Prebral som sa zo zamyslenia,potriasol som hlavou a vybral som sa za ňou.

,,Už idem...Nevedel som,že sa tak tešíš na stretnutie s vlkodlakmi..."povedal som a zbehol som po schodoch k nej.

,,Kto hovorí,že sa teším - chcem to mať čo najrýchlejšie za sebou..." zaškerila sa na mňa.

,,Tak teda poďme na to,"povedal som odhodlane.

                                                                     ************************

Keď sme sa blížili k územiu vlkodlakov, trochu som znervóznel. Jacob bude na našej strane a ako alfu by ho mohli viacerí nasledovať, lenže čo ostatní?Majú Belu a Renesmee natoľko radi,aby za nich riskovali svoje životy?

Z premýšľania ma vytrhla Alice,ktorá parkovala pri Jacobovom dome,ktorý bol hneď na začiatku osady.V žiadnom okne sa nesvietilo. Paráda,čo keď bude Jacob práve na love?Hoci zakázal svojim ľuďom na nás útočiť,predsalen existujú niektorí,ktorí by s radosťou porušili jeho pravidlá...

,,Poďme,"povedala Alice a potiahla ma za ruku.

Vystúpili sme z auta a podišli k Jacobovým dverám.Zaklopali sme, ale nikto sa neozýval.Za nami som medzitým začul kroky obyvateľov osady,ktorí sa prichádzali pozrieť,čo sa deje.

,,Idete za Jacobom?"začul som niekoho za nami prehovoriť.

Pomaly som sa otočil a hľadal som pôvodcu hlasu.Predo mnou stála značne veľká skupina ľudí,prevažne muži - a nevyzerali veľmi priateľsky...Vtom z davu vystúpil jeden muž a znovu sa spýtal:

,,Prišli ste za Jacobom?"

,,Áno..."odvetil som chladne.

,,Tak vtom prípade vám nemôžeme pomôcť.Jacob zmizol,nevideli sme ho už pár dní..."

Čo?!Zamrzol som uprostred pohybu.Jacob zmizol?Je preč?Zmätene sme sa na seba s Alice pozreli.

,,Ako to,že zmizol?"spýtala sa Alice opatrne a očami prebehovala po dave.

,,Proste zmizol.Pár dní dozadu ho niekoľko našich ľudí videlo,ako niekam išiel a už sa potom nevrátil..."

,,Myslíte,že ho niekto uniesol?"spytoval som sa davu okolo nás.

,,Možno áno,možno nie...Nevieme,ako som už povedal..."znovu odpovedal ten istý muž.

Bezradne som sa pozrel na Alice,ale tá si môj pohľad nevšimla - vyzerala nad niečím zamyslená a okusovala si peru.Potom sa zrazu prudko vystrela a prenikavo sa pozrela na muža.

,,Viete mi povedať,kedy presne ste Jacoba naposledy videli?"pozorne  sledovala muža,ktorý vyzeral,že premýšľa a potom odpovedal.

,,Pred štyrmi dňami..."

Alice vyzerala ustarostene.Otočila sa znovu ku mne a gestom mi naznačila,že mi chce povedať niečo súkromné...Tak sme sa teda pobrali trochu ďalej od ostatných a otočili sa im chrbtom.

,,Edward...Nemyslím si,že Jacoba niekto uniesol....On...odišiel sám a pravdepodobne to je moja vina..."ustarostene povedala.