Zapaľovala som poslednú sviečku na stole, keď sa svetlo v kuchyni zhaslo. Pozrela som sa na Ashtona, ktorý stál pri dverách v košeli, v saku a čiernych rifliach. Jeho oči sa leskli od tlmeného svetla vianočných ozdôb a sviečok, ktoré sa nachádzali po celom dome. Venoval mi srdečný úsmev a podišiel ku mne. Zo zadu ma objal a vtisol mi bozk na líce pred tým, ako ma posadil za náš kuchynský stôl, na ktorom už boli pripravené všetky chody. Keď si aj Ash sadol oproti, chytil ma za obidve ruky. Široko som sa usmiala a zavrela oči.
,,Som vďačný, že môžem aj tento rok osláviť Vianoce," začal modlitbu Ash, ,,ale som rád aj za svoju prácu, ktorá mi možno veľa voľna neumožňuje, no stále je to môj sen. Ďakujem, že pri mojej práci ma sprevádzajú najlepší ľudia - Cameron, Austin, Oliver, celý náš tím, ktorý nás sprevádza a naši fanúšikovia. Ďakujem, že sa mám vždy kde vrátiť. Ďakujem, že moji rodičia sa ľúbia, že ma ľúbi aj moja priateľka. A ďakujem ti Bože, že dnes a každý deň v roku môžeme požívať toto jedlo a všetky tvoje dary. Amen."
,,Amen," zašepkala som a otvorila oči. Ashton mi pustil ruky a zahľadel sa mi do očí, ako keby si chcel byť istý, že som jeho slovám rozumela, aby som vedela, že to myslel vážne. Znovu som mu chytila ruku, ktorú mal položenú na stole, pritiahla si ju k perám a zanechala na nej odtlačok. Keď mal už obe ruky voľné, nabral šošovicovú polievku mne a potom aj sebe.
,,Dobrú chuť," zaželali sme si naraz. Polievku sme jedli v tichosti a vychutnávali si tento magický moment, ktorý sa odohráva len raz do roka. Keď sme polievku dojedli, taniere sme naskladali na seba a pustili sa do morky. Keď sme mali po vianočnej večere, Ash ma zatiahol do obývačky a posadil na gauč. Vlasy mi zastrčil za ucho a prehovoril: ,,Viem, že sme si povedali, že žiadne darčeky, lebo darček budú spoločné Vianoce, ale..."
,,Ale obidvaja sme to porušili," dokončila som so smiechom a Ashton sa ku mne pridal. Obidvaja sme sa pozreli na stromček, pod ktorým sa nachádzali dve krabičky.
Načiahla som sa za tou väčšou, ktorá bola zabalená v zelenom vianočnom papieri, a podala som mu ho.
,,Veselé Vianoce," vtisla som mu bozk na líce. Ash sa usmial a začal pomaly a opatrne trhať papier. Keď mu zostala len krabica, venoval mi úsmev ešte predtým, ako ju otvoril.
,,Aby si vždy vedel, kde je správna cesta. Aby si našiel cestu k svojmu domovu," zašepkala som, keď si pozeral kompas, ktorý bol vsunutý do drevenej krabičky. Opatrne ho otvoril. Na vnútornej strane veka bola vyrytá geografická poloha jeho domova a nad tým sa nachádzal citát, ktorý prečítal nahlas: ,,Diaľka neznamená nič, pokiaľ niekto znamená tak veľa."
So slzami v očiach ma objal. Dúfala som, aby vedel, že som myslela na jeho mamu, nie na mňa. Mama bude stále, priateľka sa môže zmeniť.
Keď sa Ash odtiahol, vzal do ruky poslednú krabičku, ktorá bola oveľa menšia, ako tá prvá. Bola veľká dosť na to, aby sa tam zmestili náušnice, prsteň alebo náramok. Ztrhla som z nej papier, ale nestihla som ju otvoriť, lebo mi ju Ash zobral z ruky. Zošuchol sa z gauča a klakol si na jedno koleno. Otvoril krabičku a ukázal mi tým nádherný jednoduchý prsteň s malým kryštálovým kamienkom v strede. Do očí sa mi nahrnuli slzy a ruky roztriasli.
,,Ariana Marie Kalman, vezmeš si ma?"
Odpoveď som len vykríkla. Cez slzy som takmer nevidela, ako mi Ashton nastrkuje prsteň na prst. Pobozkala som ho najvášnivejšie, ako som vedela. Pretože on bol môj a ja som bola jeho.
Ahoj, pár dní som nepridala časť a tak dnes jednoducho musím. Dúfam, že sa páčila, užite si zajtrajšok.
xx N
