DNA »niam« [preklad]

eight

Niall sa prebudil až nasledujúci deň. Zobudil sa na podlahe. Ako a kedy sa tam dostal, Niall nemal tušenie. Nebol si celkom istý, čo ho zobudilo, ale bol príliš unavený nato, aby ho trápilo, čo to bolo.

Vyliezol zo svojej spálne a cez škatuľu alebo dve sa dostal do kuchyne. Z nejakého neznámeho dôvodu, Niall práve nemal chuť zisťovať, kde v kuchyni sa nachádza káva, čaj a iné potraviny na prípravu raňajok. Vážne tam bol aj kávovar? Niall ho zapol a premýšľajúc, si sadol na sedačku.

Toto miesto bolo zaručene kompletne zariadené. A vyšiel ho oveľa lacnejšie ako väčšina ostatných. To bol dôvod, prečo si ho Niall vybral. Ale to nič nehovorí o každodenných veciach, ktoré bolo treba priviesť. Niall bol takmer v pokušení, zavolať nájomcovi, ale predtým ako to urobil sa zastavil.

Táto myšlienka bola rýchlo zahnaná, keď zapípal kávovar s dokončenou kávou a šiel sa pripraviť na hľadanie si práce.

-----

Niall si našiel prácu v bare. Nemal tušenie, prečo sa na začiatok rozhodol vyskúšať bar. Ale vyskúšal to a začal pracovať na tomto mieste.

„Oh, vďaka Bohu," vydýchol manažér, „nemali sme nikoho, kto by robil túto prácu. V týchto časoch je ťažké nájsť barmana, eh."

Niall prikývol, akoby to skutočne chápal. „Môžem vedieť vaše meno? A čas, kedy môžem začať?" spýtal sa Niall opatrne, „rád by som začal, ako náhle to bude možné."

„Usilovný pracovník, ešte lepšie! Môžeš začať dnes večer. Od siedmej do druhej, ak ti to nevadí?" potvrdil manažér, „moje meno je Frosty. Volaj ma len Frosty."

„Do-dobre, Frosty. Uvidíme sa o siedmej večer," Niall si pozbieral svoje veci a rýchlo opustil budovu.

Zo všetkých miest, ktoré vyskúšal, prijal miesto, kde sa manažér volá Frosty? Niet divu, že to miesto nikto nechcel! Tento šéf znel ako blázon!

Ale Niall ho nemohol súdiť príliš prísne. Mal prácu a mohol platiť za svoj byt.

-----

Niall definitívne nechcel byť v bare o siedmej v piatkový večer. Radšej by bol vo svojom byte, čítajúc si knihu alebo sa maznať s nejakým priateľom. Hah, ak by nejakého mal. Ale bol tu, v pohodlnom oblečení, dúfajúc, že by mu niekto ukázal a presne povedal, ako by mal robiť túto prácu.

„Ja som Josh!" zvolal za ním chlapec. „Predpokladám, že ty si Niall? Frosty mi povedal, že dostaneme nováčika. Poznáš nejaké miešané drinky?" Niall prikývol. Byť späť v Írsku ho naučilo pár vecí o alkoholických nápojoch, aj keď on sám nepil. „Dobre. Takže to nebude také ťažké. Otvárame o pol hodinu. Možno by si chcel dostať zásteru a potom začneme so základom."

Niall urobil, ako mu bolo povedané a Josh ukázal viac do rohu. „OK, keďže si nový a pri pohľade na teba, myslím, že nie si certifikovaný barman, budeš len čapovať pivo. Si Ír? Vyzeráš írsky. Teda, ak si skutočne Ír, mal by si poznať vaše pivo. Nebude to ťažké, sľubujem. Sandy mixuje drinky, ja obsluhujem bar a ty pobehuješ ʼem okolo a sem tam načapuješ pivo."

„Znie to dosť ľahko," Niall dúfal, že jeho hlas neznel tak priškrtene ako si myslel, že znie.

„Veď aj je," odpovedal Josh. „Teraz, nechcel by si mi o sebe niečo povedať? Sandyho zmena sa začala, takže tu už mal byť. Vždy mešká."

„Som Niall, Niall Horan. Mám osemnásť a práve som sa prisťahoval späť z Írska. Som rád späť v Londýne a vážne by som sa rád stretol s nejakými priateľmi, ale myslím, že na mňa už všetci zabudli."

„Počkať. Ty si Niall Horan? Oh, poznám tvojich kamarátov! Harry o tebe niekedy rozpráva. Liam to už tak často nerobí," usmial sa jemne Josh. „Povedal, že ste spolu boli rozkošní. Si stále gay?"

Niallovi vyschlo v ústach. Dúfal, že piskot, ktorý z neho vyšiel, znel aspoň trochu ako áno.

„Dobre, dobre..." Josh sa vytratil a pozrel smerom k dverám. „Ah, Sandy! Poď sa zoznámiť s Niallom!"

„Niall, ten Niall?" Sandy k nemu opatrne prikročil. „Vrátil sa?"

„Ako si to, preboha, pochopil tak rýchlo?" zakňučal Josh. „Mne to trvalo veky!"

„Si proste pomalý, zlatko," Sandy mu jemne odstránil vlasy z tváre. „Môžeme sa na chvíľku porozprávať? Nič proti tebe, Niall, ale potrebujem, aby si tu Joshie uvedomil pár vecí."

Na chvíľu, Niall nepočul nič okrem tichého šepotu a potom sa naňho obaja otočili. Josh vyzeral mierne bledo. „Si pripravený začať svoju smenu, Niall? Josh by potreboval každú chvíľu otvoriť."

Niall mierne prikývol, „áno, viem, čo mám robiť. Dúfam," poslednú časť prehovoril jemnejšie, dúfajúc, že ho nikto nepočul. Ako sa zdalo, nepočul.

„Môžeme začať!" varoval Josh, keď rozrazil otvorené dvere. Nikto z ostatých pracovníkov baru, v skutočnosti, nebežal k svojej práci, ako by mal. Vlastne to bola necelá pol hodinka predtým, ako si k Niallovej časti baru niekto prisadol.

„Čo si dáš, kámo?" spýtal sa Niall lenivo ospalým hlasom.

„Najlepšie pivo, aké tu máte," odpovedal hlboký hlas. Spočiatku, si Niall hlas nedokázal zaradiť. Keď sa otočil, aby sa natiahol po fľašku piva, udrelo ho to. Bol to Zayn. Ten Zayn, s ktorý sa rozprával len raz na strednej škole. Ten, ktorý ho urazil.

„Tu," s hlavou stále sklonenou, postavil Niall pred Zayna fľašku. Ten hodil na bar päť librovú bankovku a Niall ju vložil do kasy.

Vedľa Zayna si, za bar, prisadla ďalšia osoba.