DNA »niam« [preklad]

three

Niall Liama nevidel ďalšie tri dni. Bál sa. Urobil niečo zle? Odohnal ho Niall? Čo sa stalo?

„Som si istý, že je to v poriadku, Niall," utešoval ho Harry, „možno je len chorý alebo niečo iné. Prečo sa nespýtaš Zayna? Určite vie, kde Liam je."

Niall sa bál priznať, že bol z rozhovoru so Zaynom vystrašený. Bolo to iracionálne, ale Zayn bol niekto, z koho mal takmer každý strach. Mal zastrašujúci výzor, nehovoriac o jeho osobnosti.

Napriek tomu, sa Niall zdvihol so svojej komfortnej zóny a prešiel k miestu na chodbe, kde Zayn stál. Bol sám, takže bol trochu menej zastrašujúci.

„A-ahoj, Zayn," vykoktal Niall potichu. „Vieš, kde je Liam? Len som si všimol, že posledných pár dní nebol v škole. Len som zvedavý."

Zayn prižmúril oči, „záleží na tom, kto sa pýta. Čo je ti do toho, tepľoško?"

Niallove oči sa zaplnili slzami. Ako nemohol vedieť, že sa to stane? „Ni-nie. Na t-tom nezáleží. Za-zabudni, že som sa pýtal. J-ja-ja, prepáč, že som ťa vyrušil," s tým Niall odišiel. Snažil sa zahryznúť vzlyky, keď utekal zo školy.

-----

„Nejaký chudák sa na teba dnes pýtal v škole," prehovoril Zayn znenazdajky. Prisadol si k Liamovi v jeho vlastnej pivnici, vydychujúc cigaretový dym k stropu.

„Kto to bol? Alebo dôležitejšie je, aká bola tvoja reakcia?" zasmial sa Liam a vydýchol dym vlastným smerom.

„Nejaký chlapec s kvetinovým venčekom. Nazval som ho tepľoš a on plačúci utiekol. Veril by si tomu?" zasmial sa Zayn. Liam zbledol a pozrel na Zayna.

„Fialové vlasy?" spýtal sa unáhlene.

„Áno? Záleží na tom?"

„Kurva, Zayn. To bol Niall! Vieš, ten Niall. Ten, ktorého som druhý deň školy pozval na rande?" Liam sa mu snažil, čo najlepšie osviežiť pamäť. On urazil Nialla?

„Do riti, to bol Niall? Nikdy si mi nepovedal ako vyzerá! Možno by som mu povedal pravdu, ak by som to vedel!" panikáril Zayn. Teraz sa cítil hrozne.

„Myslel som, že ho poznáš! Toto je zlé, toto je veľmi zlé. Zajtra musím ísť do školy." Liam bol blízko od vytrhávania si vlasov. Čo urobil Niall? Je v poriadku? Je v bezpečí?

„S takýmto výzorom, nemôžeš ísť do školy, Liam. V žiadnom prípade," pokrútil hlavou Zayn. Liam vyzeral dosť zle. Jeho oko bolo stále modro-fialovej farby a iné viditeľne modriny stále nevybledli.

„Ja musím! Potrebujem sa presvedčiť, či je Niall v poriadku!" protestoval Liam. Prudko odhodil cigaretu na zem a zadupal ju. „Idem, Zayn. Nemôžeš ovplyvniť, čo urobím."

„Ja viem, kamarát," vydýchol Zayn, „len sa snažím, aby si neurobil niečo, čo by si mohol ľutovať."

-----

Na druhý deň, sa Liam ponáhľal do školy. Jediné, čo skutočne chcel bolo, ubezpečiť sa, že bol Niall v poriadku. Zayn mu neublížil tak veľmi, že? Samozrejme, že mu ublížil, Liam! Nazval ho tepľošom!

Liam bol ešte stále na Zayna nahnevaný, aj keď to bolo neopodstatnené. Zayn nevedel, že to bol Niall, pretože Liam mu vlastne nepovedal, ako Niall vyzerá. Na chlapcovi s orgovánovými vlasmi bolo niečo, čo nútilo Liama, chcieť ho len pre seba.

Keď Liam bežal do školy jeho vlasy boli spľasnuté a oblečenie zanedbané,. Nie, žeby bolo jeho oblečenie vždy čisté a upravené. Nestaral sa o to.

Ako náhle bol v budove, ihneď si to zamieril k svojej skrinke. To bolo samo o sebe nezvyčajné – ráno šiel Liam vždy za Zaynom a rozprávali sa. Nechodil k svojej skrinke.

Bohužiaľ, Niall pri svojej skrinke nebol. Ale Harry a Louis, Niallovi kamaráti, áno. „Hej!" pozdravil ich Liam bez dychu. Takmer zakopol o vlastné nohy, „nevideli ste Nialla? Potrebujem s ním hovoriť."

„Dnes do školy neprišiel, kamarát," odpovedal Louis podozrievavým tónom. „Čo sa ti, dočerta, stalo s tvárou?"

Liam zbledol. Vedel, že pred odchodom do školy zabudol niečo urobiť. Zabudol si prekryť tvár!

„Ni-nič!" odpovedal Liam rozpačito. „Uvidíme sa neskôr!" Šiel rýchlo chodbou späť. Namiesto toho, aby išiel k Zaynovi, zamieril si to Liam dverami von k svojmu autu. Musel nájsť Nialla.

-----

Niall sa to ráno, zdalo sa, že po miliónty krát vysmrkal. Nejako sa nachladil alebo to bolo zo všetkého toho plaču zo včerajška, nebol si istý, a kvôli tomu sa cítil veľmi zle. Bolela ho hlava a podobným spôsobom ho bolelo aj srdce.

Jeho mama sa o to skutočne nestarala. Maura mu povedala, že mu zavolá a skontroluje ho na obed, a že v práci zostane dlhšie, čo znamenalo, že dnešný deň bude sám. Všetko, čo Niall naozaj chcel, bolo zdriemnuť si, ale vedel, že by mal pravdepodobne zjesť nejaké jedlo, predtým, akoby šiel znova do postele.

To ráno Niallov mobil zvonil už po niekoľký krát. Boli to zvedavé správy od Harryho a Louisa, pýtajúce sa kde Niall je. Normálne, s nimi každé ráno prišiel do školy, takže keď tam chlapci prišli a Niall tam nebol, boli prekvapení. Odbil ich s tím, že bol desivo nachladený, takže nemohol byť v škole.

Niallovi zneli vajíčka hrozne. Ale bola to jediná vec v kuchyni, vedľa splesniveného chleba a sušenej škorice, takže predsa zvolil vajíčka. Niall skutočne nemal rád vajíčka. Zapol sporák a so značnou nechuťou dal vajíčka na panvičku.

Naozaj ich nemohol urobiť iným spôsobom ako miešané, ale aj tak to neznelo dobre. Takže sa Niall prinútil prehltnúť suchú praženičku. Potom si na sedačke postavil, z obrovského množstva prikrývok, ktoré po dome našiel, hniezdočko, v ktorom plánoval znova zaspať.

Tak samozrejme, ako náhle mal Niall pelíšek hotový a nechával sa vťahovať televíziou do spánku, niekto zarachotil pri dverách. S povzdychol, sa Niall vymotal z príjemného tepla prikrývok a šiel sa pozrieť, kto tam, dopekla, bol.

Bol tam Liam.