DNA »niam« [preklad]

two

Niall sa po zvyšok dňa cítil trochu zvláštne. Liam ho úplne rozhodil. Samozrejme to, že ho pobozkal na tvár, bolo extrémne šokujúce, ale naozaj to jeho mozog rozhodilo takto veľmi?

Dnes Liama nevidel celý deň. Možno sa mu vyhol a počkal si, kým Niall odíde a šiel k svojej skrinke až potom. Možno tam šiel pred ním. Možno tam nešiel vôbec.

„Takže, kde je LoverBoy?" uškrnul sa Louis, ako náhle sa oprel o skrinku vedľa tej Niallovej, nie o Liamovu. Viezol Nialla domov, pretože jeho mama nemohla. Kvôli Harrymu ho nemohol poslať do čerta, ako chcel.

„Nemám poňatia, o čom to rozprávaš," uškrnul sa Niall a strčil si poslednú knihu do tašky. Prehodil si ju cez rameno a vydýchol ťažký vzdych. „Myslíš Harryho? Pretože netuším, kde Harry je."

„Nie Harry," pretočil Louis očami. „Pán Punk Socks."

„Hovoríte o mne?" ozval sa hlboký hlas. Niall sa otočil tak rýchlo, že ho jeho taška plná kníh takmer stiahla k zemi. Našťastie preňho, Liam ju chytil a stiahol mu ju z ramien. Niall sa snažil nepozerať sa na jeho vypracované bicepsy. „Mám to, babe," žmurkol Liam. „Len mi ukáž, kde máš auto."

„J-ja nemám vodičák," vykoktal Niall, „domov ma berie Louis." Na Liamovej tvári sa objavilo zamračenie.

„Louis? Ja ťa odveziem domov." Bez ďalších slov sa Liam otočil na päte a dverami odkráčal na parkovisko.

„Nemal by som ísť za ním?" spýtal sa Niall Louisa zmeteným tónom, „má moju tašku..."

„Choď," povzbudil ho Louis. „Zoberie ťa domov. Len, keď dorazíte, zavolaj mne alebo Harrymu, dobre?" Niall prikývol a zamával mu, keď vybehol smerom, ktorým zmizol Liam.

„Si hladný?" spýtal sa Liam, ako náhle si spolu s Niallom sadli do auta. „Nedáš si zmrzlinu?"

„T-to je v poriadku," naliehal Niall, „nemusíš to robiť."

„Ale chcem. Takže zmrzlina?"

-----

Niall sa chichotal na niečom ďalšom, čo Liam povedal. Brunet mu začal rozprávať príbehy z detstva a Niall bol ohromený, aké užasne jeho detstvo vlastne bolo. Ale keď sa Liam spýtal na jeho detstvo, Niall len mykol ramenami.

„Bolo v pohode. Zďaleka nie tak zaujímavé ako to tvoje."

„Ale, no tak!" zamračil sa Liam, „muselo tam byť niečo zaujímavé."

„Nie, skutočne," znova pokrčil ramená. „Moje rodičia sú rozvedení, takže žijem len s mojom mamkou. O svojom otcovi a staršom bratovi som toho veľa nepočul. Posledné, čo viem je, že mám synovca."

Liam mierne zbledol, ale rýchlo sa spamätal, „koľko má rokov?"

„Niečo okolo roka. Volá sa Theodore, ale všetci mu hovoria len Theo." Niall oblízal svoj zmrzlinový kurnútok, ktorý zostal na chvíľu ignorovaný, keď ho Liamov hlas dostal do tranzu. „Povedz mi niečo o tvojich tetovaniach."

„Čo by si chcel o nich vedieť?" Liam sa jemne zasmial a Niall by prisahal, že jeho smiech bol tá najkrajšia vec, akú kedy počul.

„Čokoľvek. Čím všetky sú, aký význam za nimi je."

„Väčšina z nich sú len kompletne náhodné kraviny," zasmial sa Liam znova. „Niektoré majú význam, ale väčšina sú len znaky skupín alebo nesúvislé mená. Moja mama povedala, že keď budem starší, budem vyzerať príšerne, ale ja hovorím, že keď už to mám, tak to proste prežijem."

Ich rozhovor prerušilo pípanie Niallovho mobilu. Daroval Liamovi ospravedlňujúci pohľad a vytiahol si mobil z vrecka.

od: mama

kde si? normálne si už doma. len ťa kontrolujem...

Niall bol sklamaný. Prečo mu jeho matka zničila zábavu. „Musím ísť domov..." povedal rýchlo. Liam vyzeral prekvapene a pozrel sa na svoje hodinky.

„Rozumiem prečo," vydýchol. „Zdržal som ťa trochu dlhšie. Môžeme ísť?" Niall sa pozrel na to, čo zostalo z jeho zmrzliny.

„Pravdepodobne," chcel sa tak hrozne spýtať, či by mohol Liama vidieť znovu, ale ešte si pred položenou otázkou zahryzol do pery.

Obaja, Liam a Niall, sa postavili, vyhodili zvyšky zmrzliny a vyšli z cukrárne. „Mohli by sme si to zopakovať?" spýtal sa znenazdajky Liam. Niallova ruka schmatla spodok svetra, ktorý nosieval, aby zabránil chyteniu tej Liamovej.

„Ty-ty, skutočne by si so mnou šiel von znovu?" spýtal sa Niall jemne. Jeho stisk na jeho svetri zosilnel.

„Rád by som urobil oveľa viac, než len s tebou šiel von, Niall. Ale zatiaľ len pôjdeme von. Čo hovoríš na piatok?" Z pohľadu, akým Liam pozeral na Nialla, keď štartoval auto, sa cítil orgovánový chlapec mierne nekomfortne. Ale dobre nekomfortne.

„To záleží na tom, čo by sme robili," odpovedal Niall nenútene, akoby vo vnútri neskákal metre vysoko.

„To by bolo prekvapenie," uškrnul sa Liam. „Kde bývaš?" Niall štipol adresu a po zvyšok cesty bolo ticho.

Len čo sa Niall chystal vystúpiť z auta a rozlúčiť sa s Liamom, rozmyslel si to. Naklonil sa a rýchlo Liama pobozkal na tvár, šepkajúc, „dnes sa mi to skutočne páčilo, ďakujem."

Ani sa neotočil, kým nevyšiel schody k dverám, zatiaľ čo Liam stále sedel vo svojom sedadle s rúžovou tvárou.

-----

„Tvoje sebavedomie rastie, Nialler," súhlasil Louis, „to sa mi páči."

„Všetko, čo som urobil bolo, že som ho pobozkal na tvár," Niallove líčka sčerveneli.

„Poznáš ho deň," pripomenul mu Harry.

Vtedy Niallova tvár úplne zbledla. „Pane Bože! J-ja, poznám ho deň. Čo ak chcel byť len kamarát? Čo ak som to všetko zničil?" začal ťažko dýchať.

„Niall!" Louis schmatol jeho chvejúce sa ramená, „Liam ťa pobozkal ešte predtým, ako si to urobil ty. Nemyslím si, že si čokoľvek zničil."

„Naozaj?" spýtal sa Niall, trochu sa upokojujúc.

„Naozaj."