DNA »niam« [preklad]

six

Spoznanie Liamových rodičov bolo oveľa lepšie ako Niall plánoval. Karen bola veľmi prívetivá, neustále sa smiala a objímala Nialla, akoby boli rodina. Taktiež pozvala Nialla, aby zostal na večeru.

„Uvarila som veľmi špeciálne jedlo!" Karen takmer zakňučala. „Musíš zostať!"

„Nemôžem, prepáčte," daroval jej Niall malý úsmev. „Už pár dní som ďaleko od domova. Takže, ak by vám to nevadilo, potrebujem už ísť."

„Si vždy vítaný, Niall," zavolal Geoff, keď Liam a Niall kráčali k vchodovým dverám. „Vráť sa skoro!"

„Vážne musíš ísť domov?" zašepkal Liam, keď si vtiahol Nialla do náruče. „Môžeme prekĺznuť späť dovnútra a utiecť do mojej izby?"

„Už som zostal mimo domova príliš dlho," zamumlal Niall do jeho hrude. „Moje matka sa možno celkom nestará, ale určite bude zvedavá, kde som sa skrýval."

„Povieš jej to?" spýtal sa Liam.

„Samozrejme, že áno, je to moja matka," Niall rýchlo pobozkal Liama na pery, predtým ako sa odtiahol. „Skutočne potrebujem ísť domov."

„Nechcel som ťa nahnevať, tým, že som sa opýtal..."

„Nie som nahnevaný, Liam," Niall priložiť prst na Liamove pery. „Ale skutočne musím ísť domov. Uvidíme sa neskôr, áno?"

„Áno," vydýchol Liam smutne. „Ahoj, Niall."

„Maj sa, Li!"

-----

Niall odhodil tašku, keď vstúpil do domu. „Mami?" zavolal Niall, hľadajúc svoju mamku. „Mami, som doma!"

„Niall Horan, kde si bol?" požadovala sa Maura, keď vstúpila do izby. „Mala som sa z teba zblázniť!" Niall si vytiahol svoj mobil z vrecka, kontrolujúc, či mu jeho matka volala.

„Možno mi nabudúce, budeš chcieť zavolať, mami," odpovedal Niall drzo. „Pozri, mal som dlhý deň. Chcem len vynechať večeru a ísť do postele." Niall už mal ruku na schodiskovom zábradlí, keď Maura znova prehovorila.

„Poznám toho mladého Payna, zahráva sa s tebou! Už ho viac neuvidíš. Kazí ťa, cítim to," povedala Maura odhodlaným tónom.

„Toto nemôžeš urobiť, mami. Chodím s ním do školy," uškrnul sa Niall hrdo. Urobil pár krokov hore, keď Maura znova zakričala.

„Už viac nie! Sťahuješ sa späť do Írska, Niall! Zajtrajšok, je tvoj posledný deň tu, Niall. Správne si rozmysli ako ho stráviš!"

-----

Niall plakal dovtedy, kým neprišiel jeho čas ísť do školy. Bol absolútne nevyspatý. Ako by to mal povedať Liamovi? Zvládol si len vyčistiť zuby a prezliecť sa do jednej z Liamových mikín. Už si ani nedal svoj kvetinový venček.

„Ahoj, babe!" pozdravil Liam, ako náhle zazrel Nialla. „Si v poriadku? Vyzeráš choro."

Ako by mu to mal povedať? Ako by mal povedať chlapcovi, ktorého, si bol celkom istý, miloval, že odchádza a už sa pravdepodobne nevráti?

„Liam," Niall sa usmial najviac ako dokázal a obtočil svoje ruky okolo Liamovho pásu. „Mohli by sme ísť niekam inam a porozprávať sa? Dnes nechcem ísť do školy a naozaj ti potrebujem niečo povedať."

Liam musel vycítiť Niallove nepokojné pocity, „áno, áno poďme." Namieril Nialla von k svojmu autu. „Takže, čo mi potrebuješ povedať?"

„Môžeme ísť do parku?" zašepkal Niall. Obtočil si okolo seba paže, snažiac sa tak udržať pokope. Veľmi to nepomáhalo.

„Park, park. Jasné, môžeme," Niall si bol istý, že Liam prekračoval povolenú rýchlosť, len aby sa dostali do neďalekého parku, čo najrýchlejšie. Bol príliš vystrašený, aby otvoril svoje ústa a niečo o tom povedal.

Ako náhle boli von z auta a Niall bol v Liamovej náručí, brunet znova prehovoril, „nechcel si mi povedať, čo ťa trápi, láska?"

„Sťahujem sa," zamumlal Niall jemne. Bolo to príliš potichu, Liam ho nepočul.

„Čože?" spýtal sa zvedavo. Niall vyzeral, akoby nemal ďaleko od plaču.

„Sťahujem sa!" vykríkol, zahrabujúc sa do Liamovej hrude. „Ku*va, sťahujem sa a nie je tu nič, čo by som mohol urobiť!"

„Prečo?" Liam sa takmer rozkríkol. Niall sa nemôže odsťahovať. Nie teraz. Nie, keď šlo všetko tak správne.

„Moja mama odhalila, že spolu chodíme. Povedala mi, že ty si ten problém. Nepozná ťa, Liam. Chcem zostať tu!" plakal Niall. Liam cítil blondínkove slzy presakujúce do jeho košele. Nestaral sa o to. Snažil sa v sebe udržať vlastné slzy.

„Nie je tu niečo, čo by si mohol urobiť? Môžem sa s ňou stretnúť, porozprávať sa s ňou..." premýšľal Liam iracionálne. Čo by mal urobiť, aby tento chlapec zostal s ním?

„Nie je tu nič, čo by sa dalo použiť. Skúšal som to. Odchádzam dnes v noci. Posiela ma k bratovi a pochybujem, že sa budem môcť ešte niekedy vrátiť späť," smrkol Niall.

„Tak potom, ťa budem chodievať navštevovať," vyhŕkol Liam. „Prídem do Írska počas prázdnin. Prídem po maturite. Do pekla, ak chceš, tak sa tam dokonca presťahujem."

„Nemôžem to od teba žiadať, Li," odpovedal Niall jemne. Vlastne, tento nápad bol neuveriteľne lákavý, ale nemohol Liama žiadať, aby za ním šiel do Írska. Čo by sa stalo, ak by sa rozišli alebo niečo iné?

„Ja to chcem, Niall," Liam zdvihol svoju chlapčenskú bradu.

„Nemôžeš, Liam," Niall sa postavil do rovnakej výšky, v akej bol Liam a najlepšie ako vedel sa voči nemu snažil byť pevný. „Musíš zostať tu. Máš tu príliš veľa dôležitých vecí. Nechoď za mnou. Odchádzam dnes v noci. A ty so mnou nepôjdeš."

Liam otvoril svoje ústa, aby namietal ešte raz, ale vedel, že mal Niall pravdu. Mal svoju futbalovú kariéru, ktorá preňho znamenala veľa, jeho známky boli dobré. Nemohol sa len tak presťahovať. „Takže ťa mám proste nechať odísť? Len tak?"

„Musíš, Li. Ak niekoho miluješ, necháš ho ísť, že?" Niall sa snažil vyčariť malý úsmev.

„Prosím, vráť sa mi späť," zašepkal Liam, keď si vtiahol Nialla do ďalšieho objatia.

„Vždy sa za tebou vrátim."