destroyed him//hs✔️

Šestnásta Kapitola

Zobudila som sa keď mi začal zvoniť mobil. Otrávene som sa po ňho natiahla a prijala číslo ktoré mi volalo.

"Zoey?!" skrikol na mna niekto cez telefón. Tento hlas som poznala ale teraz som nemohla prísť nato kto mi vola.

"Prosím?" opýtala som sa neisto.

"To som ja Mike." povedal. Aha, až teraz som si vspomenula že to je Rihannin ochrankár. "Musíš hneď prísť. Rihanna je v nemocnici."

"Čože?!" skrikla som teraz ja. Moja teta je v nemocnici. "Čo-čo sa stalo?" opýtala som sa koktavo. Pozrela som sa vedľa mna a Harry tu nebol. Kde aj on je?!

"Postrelili ju." povedal.

"Idem tam." povedala som. Nato však, potrebujem Harryho. Neviem kde to sme keďže keď má sem viezol mala som cez oči previazanú šatku. Postavila som sa z postele a z oči sa mi pustili slzy. Čo ak sa jej stane niečo vážne?! Je moja jediná rodina, nemôžem stratiť aj ju.

Vbehla som do kuchyne kde za sporákom stal Harry iba v boxerkách. Kebyže som nemala takú zlu náladu určite by som mala hriešne chúťky. Snažila som sa vzlykať potichu ale nepodarilo sa mi to. Harry sa hneď otočil keď započul moje vzlyky. "Láska?!Čo sa stalo?!"

"Teta, ona-ona je v nemocnici. Postrelili ju. Harry musíme ísť naspäť domov." hovorila som veľmi rýchlo.

"Dobre, jasne že pôjdeme. Chod zbaliť a ja zatiaľ dorobím raňajky." povedal a pobozkal má do vlasov. Išla som hore keď som sa zastavila. Rozbehla som sa k Harrymu a zo zadu ho objala. "Som tak rada že tá mám."

"Milujem tá." povedal a otočil sa ku mne. Nahol sa ku mne a vášnivo má pobozkal. "Milujem tá." odpovedala som a bozk mi opätovala. Ešte raz som ho objala a odišla hore.

Vytiahla som kufre a zbalila som tam všetky veci ktoré Harry zbalil keď sme tu prišli. Zobrala som kufre a išla do kuchyne za Harrym. "Poď sa naranajkovať." zavolal má k stolu kde boli na tanieri waffle. Milujem waffle. Hlavne keď mi ich robila mamka.

Sadla som si na stoličku a najedli sme sa. Harry sa rýchlo obliekol a mohli sme vyraziť. Približne po pol hodine sme prišli domov. Teda nie domov, ale do nemocnice. "Mike!" skrikla som a on sa otočil.

"Ahoj Zoey." pozdravil sa mi skleslo. Prečo je smutný? Chápem, mal tetu rad ale vraj mala byt v poriadku. Dúfam že sa jej nič vážne nestalo!

"Ako je na tom?" opýtala som sa a z oka mi vypadla slza. Rukou naznačil aby som išla za ním. Pred jej izbou stala ochranka.

"Joah. Kľudne ju pusti." povedal Mike. Joah alebo ako sa to volal prikyvol a otvoril dvere. Vošla som spolu s Harrym dnu. Spala. "Je v kóme?" opýtala som sa neisto. Nechcem aby bola v kóme! Ja som sama bola v kóme a mali má odpojiť. Nemôže mi umrieť.

"Nie. Dali jej iba tabletky na spanie." povedal Mike a aj s Harrym odišli. Ostala som tu sama s ňou. Po lícach mi stekali slzy. Je to iba týždeň od toho že som sa prebrala ja a teraz je v nemocnici teta. Prečo ja?! Prečo je toto práve môj život?!

Chytila som jej ruku a dala ju do svojej. "Všetko bude v poriadku." povedala som a pobozkala ju na čelo. Zdvihla som sa a išla preč. Potrebujem teraz nejakú podporu. Harryho.

Vyšla som von a všetci sa hneď postavili. Chytila som Harryho za ruku a silno má objal. "Ďakujem že tu pre mna si." povedala som s plačom.

"To ja by som mal ďakovať. Bol som taký aký som bol, no ty si má zmenila od základov. Ani nevieš ako tá milujem." povedal a svoje objatie ešte viac stisol.

"Aj ja teba. Ale musíš má pustíš inak má rozdrtíš." povedala som a na chvíľku sa usmiala. "Som rad že ti môžem vykúzliť úsmev na tvári." Ruka v ruke sme vyšli z nemocnice a smerovali sme k Harrymu domov. Po 10 minútach sme prišli pred Harryho vilu.

"Sme doma!" zakričal Harry. Vyzuli sme sa a zobliekli. Vošli sme do obývačky kde sedeli všetci. Louis, Liam, Niall, Taylor a Sophia.

"Čo že ste už tu tak skoro?" opýtal sa Niall. Sadli sme si na gauč k ním a všetko im povedali. Boli smutný. No kto by nebol. "Je nám to ľúto. Neboj, všetko bude v pohode." povedala Taylor a chytila Liama za ruku.

"Idem si ľahnúť." povedala som. Mohlo byt asi tak niečo okolo pol 5tej ale ja som bola hrozné unavená. Možno z toho celodenného revania. Harry prikyvol, chytil má za ruku a išli sme hore.

Vošli sme do jeho izby a ja som hneď zo seba zhodila oblečenie bolo mi úplne jedno keď som sa vyzliekala pred Harrym a ľahla si iba v spodnom prádle. Harry cely čas sa na mna pozeral ako na zjavenie. Musela som sa nad ním uchechtnut.

"Nemôžeš má tak dráždiť. Dobre babe?" povedal a ľahol si vedľa mňa. Prikývla som. Ani som si neuvedomila ale hneď ako som si ľahla zo mna opadla cela únava. Dokonca som mala hriešne chúťky. "A prečo, nepáči sa ti to?" opýtala som sa a rukou prešla po jeho boxerkám v ktorých vzdycky spal.

Zavzdychal. "Jasne že sa mi to páči... Zoey, nedráždi lebo za seba neručim." povedal a opäť zavzdychal. Sadla som si na neho obkročmo a začala ho bozkávať. Zakúsil mi do pery a tak som zo seba vydala vzdych. Ten moment využil a vopchal mi do úst jazyk. Začala tým 3 svetová vojna.

Svoje ruky presunul na moje boky a začal o seba obtierat naše rozkroky. Jeho ruky putovali vyššie až kým sa nestretli s mojou podprsenkou. Jedným pohybom ju rozopol a odhodil na druhu stranu izby. Prevalil má na chrbát a teraz bol on tým kto sa týčil nado mnou.

Prsty zavadil o lem nohavičiek a tak ich rýchlo zhodil dolu. Bol ešte v boxerkách! To nieje fér! Zrazu si ich stiahol ako keby mi čítal myšlienky. Nadklonil sa nado mna a po chvíli som ho už cítila v sebe. Zakricala som od bolesti a slasti zároveň. "Prepáč ale nevydržal som." povedal so smiechom. Chvíľu sa vo mne rozpohyboval no potom začal prirážat rýchlejšie a tvrdšie.

Naše vzdychy sa ozývali celou miestnosťou. "Harry!" zavzdychala som jeho meno keď som konečne dosiahla svoj vrhol.

"Zoey!!" chvíľu po mne sa urobil Harry a ľahol si vedľa mna. Spolu v objatí sme zaspali. "Milujem tá." povedal a s týmito dvomi krásnymi slovami som zaspala.

Mame tu ďalšiu časť😋 čo hovoríte? Viem, všetko sa tu tak nejako komplikuje. Skoro vždy musím všetko pokaziť 😂 ale čo narobime..

VOTES&COMMENT❤️

Ďalšia časť bude napínavá. Aspoň dúfam😃 mám to už naplánované. Čakajte ďalšie komplikácie 😂 veď to by som nebola ja.

Ľúbim ❤️💦