Love from the ocean {Percabeth}

Love from the ocean

„Perseus Jackson, ty si taký idiot !" zasyčala Annabeth Chase po Poseidónovom synovi. Vybehla z jeho zrubu a nezabudla poriadne plesnúť dverami.

Percy zafučal od zlosti a hodil Anaklusmos cez celý zrub k dverám. Podráždene zavrčal a nahnevane kopol do steny. Zastonal od bolesti. Zvalil sa na posteľ a hlavu si vložil do dlaní. Celá hádka sa mu dookola prehrávala v hlave. Toto bola jedna z tých väčších, keď sa dvaja tvrdohlaví polobohovia hašteria o svojej pravde a ani jeden nechce ustúpiť. Začalo to celkom nevinne až sa to zvrhlo na ostrú hádku. Z takej blbosti to prerástlo na poriadnu obludu. Tentoraz v tom bol skorší odchod z Tábora polokrvných do Nového Ríma na vysokú. Annabeth chcela odísť dva týždne pred koncom leta, ale Percy bol proti. Nechcel odísť tak skoro a mienil zostať do konca leta. Annabeth argumentovala koľko chcela, ale Percy tvrdohlavo trval na svojom.  Výmena názorov sa strhla do boriadnej búrky a oheň bol na streche. Kričali po sebe a ani jeden nemienil cúvnuť. Nakoniec Percymu vykĺzlo z úst niečo, čo skutočne nemuselo, no svoj jazyk nestihol včas zastaviť. Annabeth toto nesmierne vytočilo a rozzúrene vybehla z Poseidónovho zrubu.

„Prekliata Héra !" zaklial Percy a ozvalo sa dunenie. Poloboh prevrátil očami.

„Daj pokoj !" precedil skrz zuby. Prešiel si dlaňou po tvári. Hoci bol nahnevaný, mrzela ho hádka s Annabeth. A ešte pre takú hlúposť. Nemalo zmysel teraz za ňou chodiť, ešte by po ňom hodila dýku alebo ho prebodla mečom z kosti drakóna. O to rozhodne nestál. Navyše, stále v ňom bola zlosť. Annabeth to nedokázala pochopiť. Ani sa o to nesnažila !

Postavil sa na nohy a prešiel k dverám, kde dopadlo pero, ktoré pred chvíľou hodil skrz zrub. Zdvihol ho a otvoril vrchnák. Okamžite sa pero zmenilo na meč z božského bronzu. Otvoril dvere a slnečné lúče mu pohladili opálenú tvár. Prechádzal Táborom polokrvných svižným krokom. Stískal rukoväť meča až mu obeleli hánky. Míňal známe aj nové tváre táborníkov. Niektorí mu s úsmevom kývli na pozdrav, iní mu venovali nesmelý úsmev, ďalší vyvaľovali oči a šepkali si o ňom. Percy si ale túto pozornosť nevšímal a kráčal smerom k aréne, kde trénovalo niekoľko táborníkov.

„Prišiel si si zacvičiť ?" ozvalo sa za ním.

„Vieš, keby zase niekomu švihlo v hlave, Percy Jackson musí byť vo forme," uškrnul sa. „Kto iný by zachránil svet ?" Jeho spoločník sa rozosmial.

„Tak sa predveď," vyzval Percyho Jason Grace a poťažkal svoj meč z imperiálneho zlata.

Percy sa postavil oproti synovi Jupitera a zdvihol meč. Vyzývavo sa uškrnul a predviedol svoju šikovnosť. Jason sa nad ním len zachechtal a poťažkal svoj Gladius. Vrhli sa proti sebe ako gladiátori a dva kovy zacinkali pri náraze. Odskočili od seba a sledovali sa ako šelmy. Prvý zaútočil Percy a švihol Anaklusmosom po Jasonovom pravom boku. Jupiterov syn včas uskočil a odklonil Percyho meč. Poseidónov syn zavrčal a útočil ďalej. Zabudol na svoju obranu a to Jason, samozrejme, využil. Švihol po Percyho nechránenej strane. Rimanovi sa podarilo poškriabať protivníka na ramene. Gréka to nahnevalo a rýchlosťou blesku švihol mečom. Vrátil úder, ale nie do ramena, podarilo sa mu spôsobiť škrabanec na Jasonovej hrudi. Riman sa zatackal dozadu a Percy útočil zúrivejšie. Polobohovia spolu kruto šermovali, no dávali zároveň na seba pozor. Nemienili sa zabiť, iba zabojovať. Nakoniec sa predsa len podarilo Percymu vyhrať.

„Síce si vyhral, ale nešlo ti to práve ľahko, bratranček," nadvihol Jason obočie a zasunul svoj Gladius za opasok.

„Asi som trochu vyšiel z cviku, keď nemusím brániť nejakým Titánom alebo Gigantom v povstaní," prehodil Percy veselo, ale dobre vedel, že to nie je tým.