Barbie's Bodyguard [DOKONČENÉ] ✔

22.

Tak týmto ma dostal.. Čo to povedal? On si ma privlastnil?,,Ty nemáš právo na nič. Nemôžeš si ma len tak privlastniť a to si si dúfam, že robil srandu, pretože ja predtým áno, ale po tomto, čo si mi povedal myslím, že sa to stane skutočnosťou. Mňa nikto nebude vlastniť jasné?!" Zakričala som naňho a vražedne mu pozrela z blízka do očí.

Zachechtal som sa.,,Keď sme s tým v noci začali, opýtal som sa ťa či si si istá, pretože budeš do konca života moja.  A ty si Súhlasila! A to, že ťa vlastním.. Mam tvoje srdce, to je hádam dosť! V našej rodine to takto ide od nepamäti.. Pokiaľ nie si štetka, tak si moja.. Už do konca svojho života nemôžeš patriť inému mužovi.. Tak a dúfam, že sme si to vyjasnili.. Si moja a hotovo.. Ty, tvoje srdce, tvoje telo, tvoja krv, tvoja duša." Začal som jej bozkami zasypávat krk.

Odtlačila som ho od seba.,,Vieš, že ja by som to aj dokázala? Byť tvoja a milovať ťa? No ale na nič hentaké si nepamätám. A ďalšia vec po tomto, čo si mi povedal už nemienim byť nič. Tak dokonale si pokazil všetko čo si povedal. Všetko to si mohol mať, keby si to nepovedal. Ja končím!" Povedala som a vstala som z postele. Je mi jedno, že som na sebe mala len nočnú košeľu. Mienila som zdrhnúť. Je mi jedno či ma zabijú! Teraz mám tak zlomené srdce, čo je prvý krát, že mi už viac ublížiť nemôžu.

Vybehol som ňou a objal ju okolo pása.,,Bri.. Ty to nechápeš.. Upír sa dokáže zamilovať iba raz za život.. A ty budeš moje všetko už navždy.. Tak ako ja patrím tebe, tak aj ty patríš mne.. Ale.. Ja.." Zhlboka som sa nadýchol.,,Nebudem ti brániť, ak chceš odísť, ale chcem aby si to vedela. Aby si vedela, že ja tu budem navždy pre teba. O tých chlapov sa postarám a potom... No... Potom ma už do konca života nevidíš " Dal som jej bozk na čelo a odchádzal som preč, aj keď to bolelo.

No.. Ja som nikdy nebola typ len tak na jedného.. Hm. ,,Darren počuj. Ja neviem.. Neviem, či to . dokážem.. Čo ak. Sa. Medzi nami niečo pokazí?"

,,Pokazí? Ako vidíš, už sa to pokazilo.. A pokazil som to ja!"

,,No to teda. Keby si si trochu uvedomoval, ako to hovoríš. Žiadna žena nechce nikomu patriť!"

Pretočil som nad ňou očami.,,Je to len uhol pohľadu"

,,Len uhol pohľadu? Prosím ťa nesťažuj mi to ešte viac okej? Čím viac hovoríš tým je to horšie!"

,,Vidíš? Znova som povedal niečo zlé, a ani neviem, čo!"

,,Nevieš čo? Ty nevieš čo? Muži.. To je váš večný problém" Povedala som a vyšla som z miestnosti. Zabuchla som dvere a začali mi tiecť slzy. Rýchlo som zbehla schody a nejaký čas rozmýšľala či mám vážne odísť. Stále som plakala.

,,Bri!". Kričal som po nej a utekal za ňou.,,Bri.. Ty plačeš?!" Hneď som bol u nej a objímal som ju.,,Bri, no tak.. Ja.. Ja spravím všetko, čo chceš, prosím neplač .. Neznesiem vedieť, že som ich spôsobil ja.. Bri, zlato.. Milujem ťa"

To mi to vážne povedal? No už bolo na čase, ibaže ide nejak neskoro. Ale vlastne ako to povedal? Urobí všetko čo chcem? Hneď som naňho zdvihla moju uslzenú tvar.,,Urobíš všetko? Fakt čokoľvek?" Spýtala som sa ho a utierala si slzy. Do toho som sa trochu usmiala.

,,Áno. Len.. Neplač.. Áno?? A hm.. Ak sa ku mne vrátiš"

,,Do tvojej izby! Hneď!". Povedala som a bežala som hore schodmi.

Bol som v izbe skôr ako ona.