5.

641 66 3
                                    

,,Nie, nemohol" Odpovedal som kľudným hlasom.

Naštvane som si vzdychla.,,Fajn. Môj tatko nieje doma! Kam zmizol do pekla? Prečo ma tu len tak nechal?! Čo o tom vieš?!"

,,Že mi plne dôveruje" Žiarivo som sa na ňu usmial.

,,Ale ja nie!"

,,Ak chceš prežiť, budeš musieť"

,,Prežiť? Hah.. S tebou tu skôr umriem, než prežijem!"

,,Fajn, ja môžem kľudne odísť. Maj sa!" Zakričal som a odchádzal preč.

,,Fajn" Založila som si ruky a pyšne pozrela do boku.,,Dúfam, že umrieš!"

So svojou taškou som prišiel k jej dverám.,,Neboj, ty zomrieš oveľa skôr.. A pekne pomalou a bolestivou smrťou.. Vieš.. Musí to byť na nič a ešte keď ťa k tomu niekto zneužije.. Môžeš len dúfať, že nájdu všetky časti tvojho tela.. Veď vieš.. Odrežú ti prsty, niekedy svoje obete nútia, aby ich zjedli.. Ale čo.. Veď to všetko zažiješ na vlatnej koži, len škoda, že ma nebudeš počuť, keď ti poviem, že ja som ti to hovoril... Zbohom!" Zakričal som a odchádzal preč. V jej očiach sa odrážal strach a jej srdce bilo ako splašené.

,,Počkaj... Neodchádzaj.. Prosím!" Vydesene som naňho pozerala.,,Ja.. Je mi to ľúto" Sklonila som hlavu. Preboha.. Nikdy som sa ešte neospravedlnila a k tomu som nikdy nepovedala prosím. Asi som fakt v zúfalej situácii.

Uškrnul som sa.. Ale nezastavil.. Nech len prosí.

Barbie's Bodyguard [DOKONČENÉ] ✔ Where stories live. Discover now