The Problems📝 ~On Hold~

Priznania a Následky

Clara

Bola som vystrašená z toho, ako rýchlo sa nálada v mojej nemocničnej izbe zmenila. Neviem, čo myslí Liam, tým "hlavná vec", ale cítim, že to nebude nič príjemné.

,,Urobil ti to on?" Liam sa spýta otázku, ktorej som sa obávala najviac. Neviem ako mám zareagovať. Klamať celkom viem, ale mám divný pocit, ako keby moje ústa nechceli klamať. Neviem čím to je. Chalani ma sledujú tak pozorne, ako keby mi chceli vidieť do duše. Cítim ako sa mi potia ruky, čo pravdepodobne vidí aj Louis, pretože si mi prisadne ku nohám a obe moje potiace ruky si skryje do tých svojich. Venujem mu ďakovný úsmev, ktorý mi opätuje. Zrazu naberem odvahu a Liamovi prikývnem na jeho otázku. Liamove oči sa zmenia v sekunde, keď vidí moju odpoveď. Zatne sánku a vybehne von izby. Celkom v šoku sa chcem postaviť a bežať za ním, ale Louis ma zastaví.

,,Neboj sa, len to potrebuje vstrebať." doplní jeho úprimný úsmev. Prikývnem, ale úsmev mu neopätujem. Alex je nebezpečný a naozaj nechcem, aby niekomu ublížil.

,,Ja len... ja nechcem, aby vám ublížil." Nečakala som ich odpoveď. Začali sa rehotať. Snažila som sa ich zastaviť vražedným pohľadom. No oni sa začali ešte viac smiať. Niall sa niako divne krútil na zemi, Zayn mal hlavu opretú o stenu a Harry sa chytal za brucho. Louis sa síce zasmial, no nesprával sa ako keby som povedala ten najlepší vtip na svete. Prepalovala som ich všetkých pohľadom.

,,Ten bol dobrý, daj ešte jeden." Dodal Zayn, ktorý sa už ako tak ukľudňoval. Mal červené oči, ako keby plakal... To som, až taká vtipná?

,,Ale no tak, mali by sme prestať!" povedal Niall, popritom, ako vstával. Keď, sa postavil tak sa na mňa milo usmial. Až vtedy som si uvedomila, že sa ešte stále mračím. Jemne som sa usmiala.

,,Čo je zlé na tom, že sa o vás bojím?" Všetci zrazu niako zvážneli. Ups, asi som nemala vôbec hovoriť...

,,Prepáčte, ak som niečo povedala..."

,,Nie len... ani nás nepoznáš a bojíš sa o nás?" spýtal sa Louis. Nechápavo som naňho zazrela.

,,Samozrejme! Už to, že sa so mnou bavíte, znamená pre mňa veľa." už len zato, že som Alexova "sestra" sa so mnou nikto nebavil. Ludia ma obchádzali. Na kilometre...

,,Prečo by sme sa s tebou nemali baviť?" Harryho obočie sa skrčilo a pristúpil bližšie k nemocničnej posteli. Je veľmi pekný... prečo myslím práve na toto?

,,Ľudia ma proste nemajú v láske." Waw, keď to poviem takto narovinu, tak mi príde naozaj ľúto.

,,Tak to sú potom skurvene sprostý!" Harryho správanie bolo divné. Neviem, vyzeral byť taký ochranárskych?

,,Harry..." upozornil ho jeden s chalanov, načo sa Harry trochu uvoľnil.

,,Nechcem byť drzá, ale prečo ste vlastne tu?" Hlas sa mi mierne triasol, nechcela som aby som vyznela drzo. Snažila som sa vyhľadať podporu, ktorú mi pár modrých očí poskytol. Louis sa už chystal niečo povedať, dvere od mojej nemocnicnej izby sa prudko otvorili. V nich stál dosť naštvaný Alex. Och nie!

,,Ahaho, sestrička sa stihla zoznámiť s mojimi novými kamarátmi." Alex sa zlomyselne usmial a pohľadom prešiel zo mňa na chlapcov.

,,S takým parchantom ako si ty by som nevedel byť "kamarát". " Louis sa naštvane postavil smerom k Alexovi. Ten sa len uškrnul. Och nie, toto neskončí dobre!