Little Too Much // Shawn Mendes FF

Kapitola 20.

Tiché šuštanie mora mi hrá v ušiach. Je to príjemné a relaxačné. Po chvíli šumenie prejde do hlasného pípania. Ťarbavo otvorím oči a prvé čo uvidím je pár nádherných tmavých očí. Chcem niečo povedať ale z mojich pier unikne iba akési syčanie.

,,Anna." Jedno slovo, vyjadrujúce toľko citov, že ja sama nie som schopná to pochopiť. Timothy stojí nado mnou s obavami na tvári. Predával ženy. Ale prestal s tým.

,,Bože, Anna," vydýchne a natiahne sa ku mojej ruke. Reflexívne sa odtiahnem a od sa na mňa pozrie so šokom v očiach.

,,T-ty sa ma bojíš ?" spýta sa koktavo. Bojím sa ho ? Dôkladne si všetko premyslím a ospanlivo kývnem. Svoju ruku stiahne späť k telu. Odstúpi odo mňa. Potom nastane chaos. Tim vybehne z dverí, ktoré za sebou s treskotom zabuchne. Ale aj napriek tomu počujem jeho výkriky a prejavy zlosti.

,,Tim !" kričím bez hlasu.

,,Ona sa ma bojí, kurva !" ozve sa vreskot za dverami. Následne počujem pár čudních zvukov nárazu a následne rozbitého skla. Cez malé okienko vo dverách vidím ako pracovníci nemocnice bežia cez chodbu k miestu, kde ako predpokladám bol Timothy.

,,Chceš aby sa ťa bála ešte viac ?" počujem iný hlas. Hrubý s ľadovým podtónom. Richard. Dvere       sa otvoria a dnu vojdú dve mužské postavy. Prvá z nich je Richard a hneď za ním Timothy.

,,Anna, som rád, že ťa opäť vidím, aj keď v takejto situácii," snaží sa o prívetivý úsmev. Keď nič nehovorím pokračuje.

,,Musíš ospravedlniť môjho brata, nezvláda svoje," odmlčí sa , ,,prejavy." Pozriem sa na Tima stojaceho opodiaľ. Chce niečo povedať, ale nakoniec sa iba zamračí.

,,Úplne chápem, že mu kvôli daným okolnostiam príliš neveríš, ale nastala istá situácia, pri ktorej si nič také nemôžme dovoliť. Ako iste vieš, Pablo sa vrátil do mesta a keďže ťa mu môj brat ukázal na zlatom podnose Pablo dostal dokonalú príležitosť ako sa pomstiť. Videl, že mu na tebe záleží, ver tomu či nie ale je to tak.A tak teraz pôjde Pablo po tebe. Koniec príbehu."

,,P-po mne ?" po prvýkrát prehovorím. Timothyho hlava sa bleskovo otočí mojim smerom.

,,Áno po tebe, na istý čas ti zaistíme 24 hodinovú ochranu pokiaľ..." odmlčí sa.

,,Pokiaľ ?"

,,Pokiaľ ho nezabijeme," povie Timothy.

°°°

Ubehlo pár dní od môjho rozhovoru s Richardom (aj keď väčšinou rozprával on, ale povedzme, že to bol rozhovor). Ležím/sedím na nemocničnej posteli a zízam na veľmi zle namaľovanú bielu stenu pred sebou. Timothy za mnou chodí každý deň. Prinesie mi pár vecí, povie pár slov a znova odíde. Môj vzťah k nemu sa zmenil. Vždy keď sa  ne neho pozriem, vidím všetky zlé veci, ktoré urobil. Špirála hriechov sa točí okolo jeho tela a ja nie som schopná vnímať nič iné než jej sýtu žiaru. Richard sa tu zastavil iba párkrát. Vysvetlil mi ako sa veci majú a odišiel. Porozhliadnem sa okolo. Na malom umývadle ležia nožničky, ktoré tu sestrička nechala. Postavím sa na nohy. S infúziami v ruke to ide síce ťažšie než som čakala. Stojan ku ktorému sú pripojené ťahám so sebou. Keď som už pri umývadle pozriem sa do zrkadla. Moja pokožka je bledá a pehy sú výraznejšie než zvyčajne. Zoberiem do rúk nožničky. Studená oceľ ma chladí na prstoch. Padnú mi presne do ruky. Zdvihnem do vzduchu moje vlasy, ale skôr než s nimi stihnem spraviť akýkoľvek pohyb moja hlava sa zatočí. Ruku urobím akýsi nemotorný pohyb v snahe udržať rovnováhu, ale na moje nešťastie to má presne opačný efekt. Čepeľ nožničiek mi prereže zápästie ešte predtým než spadnem na tvrdú zem.

,,Anna !" začujem krik a následne rýchle kroky blížiace sa ku mne. Tim sa predo mnou zrúti na kolená a zháči sa pri pohľade na moje zápästie.

,,Ty si..."

,,Nie. Teda... nie úmyselne," poviem potichu.

,,Anna, to..."

,,Neurobila som to," zastavím ho. Viem čo si teraz myslí. Naozaj si myslí, že po tom čo mi moja matka robila by som sa začala sebe-poškodzovať ?

,,Chcela som si len ostrihať vlasy a.."

,,Vlasy ?" spýta sa udivene. Prikývnem. Chce mi pomôcť postaviť sa, ale ja ho odmietnem. Chytím sa umývadla a vyšplhám sa na nohy.

,,Vlasy," povie znova a skúmavo si ma prezerá. Znova prikývnem. A on sa aj tak pozerať neprestane. Prejde okolo mňa a z malého šuplíka v stolíku vytiahne lekárničku. Príde ku mne a siahne po mojej ruke. Reflexívne sa uhnem. Ťažko si povzdychne a povie : ,,Môžem ?" Radšej sa mi nedíva do očí. Jeho pohľad je stále zabodnutý v mojej ruke. Pomaly mu ju podám. Jeho prsty elegantne objímu moje zápästie a pritiahne si ma bližšie. Koža mi pod jeho dotykom príjemne brní. Je to ako tisíce rokov odkedy sa ma naposledy dotkol. Nepáči sa mi spôsob ako na neho moje telo reaguje. Ranu mi najprv vydezinfikuje a potom ju obviaže. Dáva si záležať aby mi nejak neublížil. Zatiaľ čo on sa mi snaží obväz zaviazať čo najlepšie ja si prezerám jeho tvár. Premietam si moment keď ma uvidel ležiacu na zemi. Bál sa o mňa. Záleží mu na mne.

,,Hotovo," povie a jeho zrak zakotví na mojej tvári.

,,Ďakujem," zamumlem a hoci nerada ruku odtiahnem. Urobím pár krokov smerom k posteli. Chcem sa načiahnuť po stojan, ale skôr než sa moja ruka dotkne tela stojanu sa vo vzduchu zrazí s tou Timothyho. Moje srdce sa rozbúcha a jemná červeň sa mi nahrnie do líc. Rýchlo sa otočím a nechám ho by ho niesol za mňa. Vyštverám sa na posteľ. Tim moje chabé telo prikryje paplónom a ja si dávam pozor by som sa ho znova nedotkla. Naše pohľady sa stretnú. A zrazu v ňom nevidím kriminálnika, alebo čokoľvek. Vidím v ňom chlapca. Chlapca, ktorý mi dal nádej, chlapca ktorému som darovala moju nevinnosť a chlapca, ktorého šialene ale bezpodmienečne milujem.

,,Tak...zajtra," povie a zvrtne sa na odchod.

,,Tim! " vyhŕknem. Zastaví sa v strede pohybu. Hlavu pootočí do strany a nazrie na mňa ponad rameno.

,,Pobozkaj ma," šepnem. Bleskovo sa ku mne otočí.

,,Č-čo ?"

,,Pobozkaj ma," zopakujem. Vypleští oči stále neveriac, že tie slová opustili moje ústa. Potom sa všetko zomelie prirýchlo na to aby som to bola schopná vnímať. Jeho pery pristanú na tých mojich ako druhý pár motýlích krídel potrebný k letu.