Dear Diary,...

28.

„Kedy sa vrátiš?“ spýtala som sa mamy. Dnes mi oznámila, že sa chystá na nejakú služobnú cestu.
Hodinu pred odchodom! No chápete?
Keď sa nad tým tak zamyslím, môžem byť rada, že mi to vôbec oznámila.
Takže teraz budem asi nejakých pár dní sama doma s Ellie? Myslím, že by sa mi to páčilo.
Veď aj tak mi Jason stále dlží tú čokoládu.

„Pozajtra, ideme tam len na skok. Prosím ťa, buď taká dobrá a choď aj s malou buď k Sue alebo k Taylorovcom,“ povedala a prosebne sa na mňa zahľadela. „Vlastne, volala mi Hellen, že majú veľa hosťovských izieb, veď vieš, aký majú veľký dom, a že aj Jasonova posteľ sa dá rozriahnuť, takže... Ale buď opatrná. Viem, Jason je super, ale má devätnásť...ty máš len-“

„Mami! Prestaň, ja nepotrebujem žiadne prednášky a budeš sa diviť, ale viem aj koľko mám rokov!“ pobavene som vykríkla a snažila som sa zahnať túto tému do kúta.

„Faaajn, ja viem. Len si dávaj pozor. Aj na Ellie,“ usmiala sa a pobozkala ma na čelo.

„Môžeš sa spoľahnúť,“ objala som ju. Presne v tej chvíli k nám dobehla Ellie.

„No čo Ellie, zbalená?“ kľakla som si k nej.

„Ideme na výlet?“

„Na tanečnú, predsa,“ zasmiala som sa.

„Ahá, jasné. Ale...nemali sme ísť spať k Vanesske?“ zahľadela sa na mňa tým najrozkošnejším pohľadom.

„Samozrejme, poď si zbaliť pyžamo,“ usmiala som sa a už sme aj utekali do jej izby.

~~~

„Lea, ja idem. Držte sa!“ ešte raz nás mama objala a nasadla do taxíka. Ani nie za päť minút niekto zaklopal na dvere. Zrejme Jason, ktorý zas meškal...
Opäť prídeme neskoro!

„Zdravím,“ povedala poštárka a podala mi balík, ktorý bol posledný z vianočných darčekov, ktoré som objednala cez internet. Pravdupovediac, mala som strach, že príde neskoro.
Viete, aké bolo ťažké vybrať Jasonovi taký darček, aký by sa hodil pre priateľa? Chápete? Ja som kvôli jeho autu zaplatila za vianočný darček raz toľko. Ale veď, čo by som preňho neurobila, že?

„Vďaka, pekný deň,“ povedala som, ona len kývla hlavou a odišla. Ani som nestihla poriadne zavrieť dvere a už pred domom parkovala čierna audi. Zoberala som si všetky moje a Elline veci a pobrala som sa k autu. Jason vystúpil a pomohol mi s nimi.

„Ďakujem,“ vďačne som sa usmiala. On na mňa len žmurkol a veci uložil do kufra. Usadila som Ellie vzadu, vedľa Vanessky a ja som si sadla dopredu, k Jasonovi.

„Pusu! Pusu! Pusu! Pusu!“ začali baby skandovať zo zadných sedadiel. Šibe im?

„Mám jej dať pusu?“ pobavene sa spýtal Jason, očividne si to užíval. Vyvalila som naňho oči.

„Áno!“ vyhŕkli obe naraz. Pokrútila som hlavou. Jason sa len zasmial, naklonil sa ku mne a vtisol mi pusu na pery. Ach.
„Jee!“ zatlieskali malé a Jason sa uklonil. Aj ja som nakoniec povolila a nekontrolovateľne som sa usmiala.

„Už ste šťastné?“ spýtala som sa a Jason sa zasmial.

„Teraz už áno,“ odpovedal Jason za ne.

„Ty buď ticho, dívaj sa rovno a pridaj trochu, lebo zas meškáme!“ oborila som sa naňho. Uškrnul sa.

„Ak chceš, môžeš si sadnúť za volant ty,“ pobavene poznamenal.
Len sa smej. Bola by som zvedavá, ako by vyzeral tvoj úškrn potom, keď by tá tvoja audi bola zrelá akurát tak do šrotu.