English teacher

Nový rok

Sally

Sandy sa usmiala, nahla sa ku mne a pobozkala ma. Ležali sme tam na posteli pod dekou vedľa seba, naše telá boli prepletené, ruky Sandy opäť prechádzali po mojom tele, no tentoraz bez sexuálneho podtónu, len ma hladila, bozkávala, usmievala sa, hovorila, ako ma miluje. 

*Nedeľa - 1.1.2017* (to je tak futuristické a divné písať rok 2017 :D)

Bol nový rok a my so Sandy sme ho trávili spolu, s fľašou šampanského u nej v obývačke. Ona ani ja sme nemali ani čo i len najmenšiu potrebu púšťať ohňostroje alebo podobné veci, obidve sme boli proti tomu a tak sme nič také ani nerobili, len sme sedeli na jej gauči, o polnoci si štrngli a vzájomne si užívali to, že sme boli spolu, sami. Dlho do noci sme sa rozprávali, náš rozhovor viedol od hlbokých filozofických debát po rozhovory o tých najväčších stupiditách.

 Sandy sa ku mne po celý čas čo sme boli spolu správala úžasne a ja som sa do nej čoraz viac a viac zamilovávala - a teraz, keď tu sedela s pohárom šampanského, hlavou mierne naklonenou doľava, rukou položenou na mojom kolene, úsmevom na tvári a očami uprenými do tých mojich vyzerala nádherne. Jej hrudník sa v pomalých, pravidelných intervaloch nadvihoval a znovu klesal, vyzerala zamyslene. 

"Sandy? Ako to s nami bude v škole? Myslím si, že ľuďom bude podozrivé, ak budem každý deň po škole chodiť  tebou niekam a kebyže nás niekto sleduje, tak zistí, že to "niekam" je k tebe domov, čo by nebolo moc dobré. Nechcem o teba kvôli nejakému blbcovi prísť."

"Budeme sem musieť chodievať nejako nenápadne, tak, aby to nikto nevidel. Aj tak si myslím, že jedinou našou hrozbou by boli tvoji spolužiaci, konkrétne skôr ten chlapčenský kolektív, budú sa na nás snažiť niečo nájsť, no, ako si si už zrejme všimla, moc inteligencie nemajú, takže sa toho až tak nebojím."

"Prečo práve oni?"

"Pretože zvyšok školy si nás nemá ako všimnúť, kedže pred zvyškom školy niesme, nevidia, ako sa na seba pozeráme, nemajú to ako vidieť. Och a ešte k tomu máju na teba a mňa crush všetci chalani a po zistení, že nebudú mať ani jednu z nás (No stále je možnosť, že si to nevšimnú) budú nahnevaní a budú sa pokúšať nám nejako prekaziť náš vzťah."

"Crush? Na mňa? Nemyslím si, veď ma celý čas šikanovali, aký by to malo význam?"

"Zistili, že o nich nikdy nebudeš mať záujem a to ich nahnevalo, tak ťa začali šikanovať, chceli si vybiť tú zlosť a toto im prišlo ako dobrý nápad."

"Kedy si si to všimla?"

"Je to vidieť na tom, ako sa na teba pozerajú, čo o tebe hovoria, keď si myslia, že ich nikto nepočúva... Marcus sa pri pohľade na teba vždy tvári, ako keby z teba hneď na mieste chcel zhodiť všetko oblečenie čo na sebe máš a mať s tebou sex kľudne aj v strede triedy ak by si nenamietala, veľmi by po tom túžil. Vždy mám vtedy chuť mu vykričať, nech sa od teba drží ďalej, pretože len ja mám to šťastie, že ťa mám po svojom boku a s nikým sa o teba nebudem deliť. A takto sa na teba pozerá väčšina z nich. Veľakrát sa na teba tak pozerajú práve počas toho, ako ťa nejako "nenápadne" ponižujú, to ma vie vytočiť najviac, že človek, ktorý sa na teba hentak pozerá by ťa počas toho rozhodne nemal šikanovať, úplne sa to vylučuje."

Zostala som celkom prekvapená, nečakala som to. Áno, videla som ten pohľad, no vždy som si myslela, že je to kvôli niekomu inému alebo sa mi to zdá. Nikdy by som nečakala, že niekto z triedy bude mať o mňa záujem, zdalo sa mi to veľmi nepravdepodobné, správali sa skôr, ako keby radšej zjedli celý obsah koša ako mať niečo so mnou. No, myslím, že ja som to tak nejako cítila, Marcus a ostatní sú tí posledný ľudia, o ktorých by som mala záujem, nehovoriac o tom, že niesu pohlavím, ktoré by ma priťahovalo. Hnusila sa mi predstava vzťahu s nejakým chlapom, nedokázala som si to predstaviť, prišlo mi to neprirodzené. 

Ani neviem ako, no zaspala som. Posledné, čo som videla pred zavretím mojich očí bola Sandy, ktorá vyzerala, že už tiež nemá od spánku ďaleko. Keď som bola vedľa Sandy tak som sa cítila v bezpečí, ako keby sa mi v jej prítomnosti nič nemohlo stať. Škoda, že to bol len pocit. 

Prepáčte, ja viem, že už dlhšie nebola nová časť, no vôbec som sa necítila na písanie, nemala som náladu, energiu, nápady, nič. Teraz ich síce až tak tiež nemám, no odchádzam na dva dni preč, tak som chcela aspoň niečo pred odchodom vydať. Teda, už v sobotu budem späť, no ja stále žijem v tom, že je štvrtok. Takže vlastne odchádzam na jeden deň preč. Takže tak. Dúfam, že potom, keď sa vrátim tak budem mať viac nálady na písanie, uvidíme.