English teacher

...Už na tom dne som

Sandy

Keď som uvidela Sally, videla som na nej, že sa veľmi trápi. Mala krvou podliate oči, bolo vidno, že veľa plakala. Včera som celý deň myslela na jej výraz, keď som jej na stotinu sekundy videla do tváre, potom už som videla len jej utekajúcu siluetu. Vyzerala tak zničene, zlomene, z tváre jej vyprchala všetká radosť a nádej. A ten smútok v jej očiach... A teraz vyzerala podobne, len trochu miernejšie. Povedala som jej, nech tu ostane aby sme sa mohli porozprávať o "papieroch", no teraz, keď tu predomnou stojí nemám silu vydať zo seba súvislú vetu. Zhlboka som sa nadýchla, vydýchla a začala som rozprávať.

"Pozri, ja viem, že to čo si videla včera muselo bolieť, určite to pre teba nebol pekný pohľad, ale ja nemôžem..."

Sally mi nedovolila to dokončiť, skočila mi do reči.

"Nie, teraz počúvaj ty mňa. To čo som videla včera bola proste pravda, ktorú som vidieť musela. Myslela... Myslela som si, že medzi tebou a mnou niečo je, bolo, bude, ale zrejme to bola len moja naivná predstava. Pozri sa na mňa, vyzerám ako troska, vyzerám ešte horšie ako zvyčajne. Posledné dva dni len prežívam. Cítim sa, ako keby si zobrala moje srdce, hodila ho o zem, poskákala si po ňom a potom ho vrátila späť, pretože kebyže ho tam nevrátiš, tak by som už nič necítila, ale ja niečo cítim! Tak skurvene ťa milujem, aj keď by som ťa chcela nenávidieť, nejde to. Nepotrebujem počuť žiadne vysvetlenie včerajšok mi ako vysvetlenie stačil. Prosím, nechaj ma ísť, nekontaktuj ma so žiadnymi vysvetleniami, pretože, ver či ne, to že mi tu budeš ospevovať aká je pre teba Alex úžasná mi nepomáha, vtedy to bude bolieť ešte viac."

Sally si rukávom trička zotrela slzy a odišla z triedy, zabuchla dverami. Po pár sekundách sa dvere znova otvorili, dnu znovu vbehla Sally, rýchlo ma objala a povedala mi, že jej budem chýbať. A potom ma tam už nechala samú uprostred tmavej, tichej triedy so slzami v očiach. Nevedela som, že sa jej to až tak dotklo. Nevedela som, že som jej až tak ublížila. Ale keď ja Alex milujem. A tiež milujem aj Sally a ničí ma keď ju vidím takto. Prečo musí byť všetko tak zložité?

Sally

Asi som to trochu prehnala, ale potrebovala som to zo seba dostať a naozaj som to vysvetlenie počuť nechcela, zrejme by len celý čas Sandy hovorila ako miluje Alex a mňa nie a ďalšie veci, ktoré by všetko len zhoršili. Celý deň som prežila len s vnímaním na bode mrazu, pripadala som si ako keby ma pobozkal dementor (pozn. autora - ľudia ktorí nečítali Harryho Pottera môžu ukončenie tejto vety ignorovať). Po niekoľkých hodinách sa konečne škola skončila a mohli sme ísť domov. Pred školou stála Alex, asi čakala na Sandy. Keď ma uvidela tak sa hneď veľmi sebavedomo usmiala, a svojím pohľadom mi jasne dávala najavo, aká je hrdá na to, že mala pravdu a že je teraz so Sandy ona. Len som ju ignorovala a išla ďalej domov, nemala som energiu na hádanie sa s ňou. 

Včera som si hovorila, že sa to bude časom len zlepšovať, že to bude čoraz menej bolieť až napokon sa z toho úplne dostanem, ale nebola to pravda. Bolelo to stále, lenže dvojnásobne tak ako včera. Zhoršovalo sa to. Ešte k tomu Marcus začal plniť jeho hrozbu, drgal do mňa na obede až kým sa mi celá polievka nevyliala na zem, jeho zrejme kamarát Ben mi nastrčil nohu aby som sa potkla a spadla, keď som pila tak mi zaklonili fľašu aby sa na mňa celá vyliala a to ešte nehovorím o veciach, ktoré mi hovorili. Kým ma len šikanovali tak som sa cítila, ako keby som prázdna padala do prázdnoty, ktorá nemá dno. Teraz mám ale dojem, že už na tom dne som. 

Nešla som domov, doma som sa necítila ako doma. Otec, ktorý mnou opovrhuje, brat, ktorý keď som po návrate z Parížu povedala "už som tu" reagoval slovami "bola si niekde vonku s imaginárnymi kamarátmi?" a mama, ktorej som bola v podstate úplne ukradnutá. Išla som do toho parku, kde som bola aj včera. Len zriedka tam niekoho vídam, nikto tam nechodieva. Až na mňa. Sedela som tam a cítila som sa viac opustene ako kedykoľvek predtým. za tých pár dní som si na prítomnosť Sandy veľmi zvykla. Sandy... Tak mi chýba. Zrejme sa teraz zabáva niekde s Alex. Prečo práve mne je vždy súdený ten najhorší osud? Bola som už tak blízko Sandy, no stačil jeden deň a sme si vzdialenejšie ako na začiatku. 

Síce nás delí iba pár kilometrov, cítila som sa ako keby som ja bola Pluto a ona Slnko. Uprostred mojich sebadestrukčných myšlienok ma vyrušilo slovo

"Ahoj."

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Toto je iba taká krátka časť, večer asi pridám dlhšiu. Ale aj tak dúfam, že sa vám páči