English teacher

Psychológ

Sandy

Hneď ako zazvonilo som odišla z triedy, pretože tí pribrzdenci (Sally teraz nepočítam) ma úplne vytočili s ich poznámkami, najmä ten Marcus. Ale zaujímalo by ma, ako môže zabŕdať práve do vzhľadu Sally, kedže Sally vyzerala nádherne a aj na ňom je vidno, že sa mu páči. Podľa mňa ho niekedy odmietla, alebo niečo také a tým hlboko zranila jeho ego ktoré si teraz lieči takýmto otrasným spôsobom.Zakomplexovaný kokot. Keď som vychádzala z triedy tak som pomyslela na Sally, či bude v poriadku pretože po tom, ako Marcus zistil, že Sally som si privlastnila na svoju izbu sa tváril veľmi nahnevane, ale dúfala som, že má aspoň trochu rozumu. 

Ako som sa len mýlila.

Hneď ako som vošla do kabinetu som vedela, že sa stalo niečo zlé. Proste som to cítila. Išla som rýchlejším krokom k triede keď odtiaľ zrazu vybehla Sally. Plakala a mala vo vlasoch zapletené jahody, pomaranče a čučoriedky, čo mi pripadalo ako zvláštny doplnok, no hneď som si uvedomila, že to zrejme moc dobrovoľný doplnok nebude vzhľadom na to, že plače. Mala po celej tvári rozmazanú maskaru. Utekala veľmi rýchlo, ale kedže cez slzy toho moc veľa nevidela potkla sa a začala padať. V poslednej chvíli som ju zachytila. Zblízka vyzerala ešte viac zúfalo ako z diaľky. Hneď, ako som si všimla, že sa okolo nás začali schádzať žiaci z iných tried a vravieť veľmi "vtipné" a "vhodné" poznámky typu:

"Lesba asi nevie hrať fruit ninja" 

a veci podobného formátu som si uvedomila, že by som ju mala zaviesť niekam, kde bude menej ľudí a poriešiť to tam s ňou v súkromí. 

Nakoniec sme skončili v školskej knižnici, pretože v kabinete bolo priveľa učiteľov a školskú knižnicu aj tak nikto nenavštevuje, takže sme tam mali dostatok súkromia, no pre istotu som zamkla.

"Sally... Ja viem, je to ťažké, ale potrebujem vedieť, aký idiot ti toto urobil. Nemôžeme dovoliť, aby ti toto robili. Ty si to nezaslúžiš. Nikto si to nezaslúži. Len mi povedz mená a ja to s nimi poriešim... Nemusia vedieť, od koho som sa dozvedela, že to urobili oni."

"J-j-ja nemôžem. J-ja to zvládnem sama, nepotrebujem pomoc, mám t-to pod kontrolou"

Nadvihla som obočie tak vysoko, až som sa začala obávať toho, či ho mám stále na čele. 

"Aha. A preto som ťa dnes našla plačúcu na chodbe, na hlave si mala ovocie a vyzerala si naozaj zúfalo. Sally, si krásne dievča a nemusíš sa takto trápiť. Tvoje spolužiačky by najradšej boli ako ty a tvoji spolužiaci by sa najradšej videli po tvojom boku. Oni len žiarlia a majú nejaký problém, ktorý síce ja neviem, ale určite to je nejaká hlúposť. Ja ti dokážem pomôcť. No nejde to bez toho, aby si moju pomoc prijala."

"Ja naozaj nemôžem, dopadlo by to ešte horšie, ja to viem. Zvládnem to sama."

Po týchto slovách som chcela namietať a ešte raz ju vyzvať k tomu, aby mi povedala aký idiot toto urobil, ale prerušilo ma zamykanie kľúčkou od knižnice a následné zaklopanie. Keď som otvorila dvere dnu vošiel školský psychológ, asi ho niekto kto videl Sally zavolal. Povedal mi,že si ju už prevezme a tak som ich chtiac-nechtiac musela nechať odísť. Nepredpokladám, že nej dostane viac ako ja. Predsa len som bližšie k veku Sally a tiež si myslím, že ku mne má Sally väčšie sympatie ako k tomu nepríjemnému chlapíkovi ktorý by mohol byť jej dedkom. Vlastne som naňho bola dosť nahnevaná - ešte chvíľu by som sa so Sally rozprávala a ona by mi to povedala a ja by som jej konečne mohla pomôcť a nie tu len tak nečinne stáť. Mimochodom, len sa mi to zdalo, alebo tie deti tam o nej hovorili ako o lesbe? Vtom som si uvedomila, že tam už nečinne stojím pár minút a už dávno mi začala hodina. 

Sally

Ten osemdesiatročný úchylný pedofil sa mi celý čas pozeral do výstrihu a jediná otázka ktorú sa ma spýtal bola 

"čo sa ti stalo?"

 a keď som mu odpovedala, že

"nič"

tak sa začal robiť, že si niečo zapisuje a popritom hypnotizoval môj výstrih. Bolo to naozaj nechutné a hnusil sa mi každou sekundou viac a viac. Chýbala mi Sandy, ktorá sa na mňa pozerala s nehou a na rozdiel od tohto tu si neoblizovala peru pri pohľade na mňa. Keď už som to nevydržala, povedala som mu, že ma bolí hlava a tak ma poslal domov.

Doma som si konečne odstránila tu katastrofu z mojich vlasov. Začala som uvažovať nad všetkým, čo mi Sandy povedala a uvedomila som si, že mi chýba ešte viac ako zvyčajne. Vyzerala, ako keby chápala, čo prežívam na rozdiel od ostatných ľudí - školský psychológ pedofilný úchyl, rodičia, brat ktorý má príliš veľa práce s opíjaním sa a nosenia si domov tých najväčších zlatokopiek, spolužiaci...

Z rodičov ma nechápe vlastne len otec, je na mňa odporný odjakživa. Nenávidí ma, vždy to tak bolo. Keď našla mama v izbe Davida(môj brat) drogy pod posteľou, otec povedal, že to ja som mu ich tam určite dala aby som ho dostala do problémov... A takéto veci mi robí stále, neviem čo proti mne má, ale jemu a mojím spolužiakom sa môžem poďakovať za úplné zničenie detstva a sebavedomia. 

Sandy

Celý deň som nevedela dostať to, ako ju nazvala. Lesba. Žeby sa mi predsa len tie jej iskry v očiach nezdali? 

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Čiže, táto časť sa mi vôbec nepáči. Niekoľkokrát som ju zmazala a zase napísala, ale finálne výsledky sa na seba vždy podobali. Tak dúfam, že sa aspoň niekomu táto časť páčila. Budem sa snažiť robiť trochu záživnejšie časti... To je asi všetko, čo som vám, čítateľom tohto príbehu chcela zdeliť :D