English teacher

Vždy si to bola ty a vždy budeš

Sandy

Po chvíli som sa prestala plakať, no aj napriek tomu som ostala stále v objatí Sally, čakala som, že sa odtiahne, no ona tam stále bola, sedela vedľa mňa a objímala ma. Po chvíli, kedže som sa ja moc nemala k rozprávaniu, prehovorila Sally.

"Rozišla som sa s Adri."

Toto bolo prvýkrát, čo som sa od chvíle, čo ma objala pohla. otočila som sa tvárou smerom k nej a nechápavo som sa na ňu pozrela.

"Prečo?"

Mala som zachrípnutý hlas.

"Pretože som si uvedomila, že ju mám rada len ako kamarátku a uvedomila som si aj, že ľúbim niekoho iného."

V tej chvíli som sa cítila ešte horšie. Sally sa do niekoho zaľúbila, nebude mať o mňa záujem, všetko to bolo zbytočné - len bezbranne sledujem, ako prichádzam o Alex aj o Sally.

"Kto... Kto je tá šťastná osoba?"

Na začiatku vety som sa zasekla, mala som chuť sa znovu rozplakať.

Tentoraz sa Sally pozrela nechápavo na mňa. Chvíľu sa tak na mňa ešte pozerala, ako keby čakala, že niečo poviem, no kedže som nič nepovedala tak si iba povzdychla a vyslovila to, čo všetko zmenilo. Všetko.

"Je to tá osoba, na ktorú som posledných pár mesiacov myslela stále, no najmä posledných pár týždňov. Je to tá osoba, ku ktorej sa moje city nezmenili ani raz, aj keď som sa o to veľakrát pokúšala, nešlo to. Je to tá osoba, ktorá sa na mňa vždy tak krásne usmievala, aj keď posledných pár týždňov mi ten úsmev len lámal srdce, pretože som s ňou nemohla byť, nemohla som jej byť nablízku, nemohla som byť dôvodom, prečo sa už od rána usmieva na všetky strany. Je to osoba, ktorá keď vojde do miestnosti tak sa mi rozbúcha srdce tak silno, že neviem rozoznať jednotlivé údery. Je to tá osoba, ktorá sa z ničoho nič ocitne v lese na mieste, kde som vždy ja keď som smutná. Na tento kameň dopadlo už toľko sĺz ktoré vyvolalo vedomie, že tá osoba je tak vzdialená, že tej osobe na mne nezáleží, že tá osoba má nemá rada. Je to osoba, ktorú práv objímam a nikdy som nezažila lepší pocit, chcem zastaviť čas a ostať tu s tebou takto navždy, pretože toto je chvíľa, po ktorej som celý ten čas túžila, aj keď zrejme tá osoba ku mne neuchováva tie isté city ako ja k nej. Si to ty, Sandy. Vždy si to bola ty a vždy budeš."

Sally sa na mňa pozrela a z jej pohľadu som usúdila, že už sa pripravuje na to, ako ju odmietnem. To som však ja v pláne rozhodne nemala. 

"Sally, hneď ako si povedala, že si zistila, že miluješ niekoho iného, tak som sa mala ešte horšie ako doteraz, myslela som si, že u teba znovu nemám šancu. No po tomto tu... Sally, toto čo poviem nieje správne, si moja žiačka, ja som tvoja učiteľka, no ja ťa milujem, posledných pár dní som sa kvôli tomu celkom trápila, lebo ty si bola s Adriannou a ja s Alex a ešte k tomu by ma mohli zavrieť, no ja neviem ovládať to čo cítim, nejde to. A ty si celý ten čas bola dôvodom, prečo som sa už od rána usmievala. Usmievala som sa, lebo som bola rada v tvojej prítomnosti a aj stále som."

Sally stieklo po tvári pár sĺz, no nemyslím si, že to boli slzy smútku. Usmiala som sa a zotrela som jej ich palcom. Moju ruku som však nechala na jej tvári, dlaň som položila na jej líce a začala som sa hlavou približovať smerom ku Sally. Sally sa usmiala a uzatvorila tú medzeru medzi nami. Pobozkala ma. Jej pery boli tak mäkké, tak sladké. Od prvej chvíle som vedela, že ich budem milovať. Po tejto chvíli som prahla tak dlho, už som si začínala myslieť, že sa nikdy nestane. 

Neskôr, keď už sme ruka v ruke išli lesom snažiac sa dostať niekam, kde bude civilizácia, sa ma Sally spýtala na vec, na ktorú som úplne zabudla myslieť.

"Sandy? A čo bude s Alex?"

Čo bude s Alex? Ako to, že mi to nenapadlo skôr?

"Neviem, Sally. Alex si práve myslí, že sme len pohádané. Asi za ňou prídem zajtra poobede a porozprávam sa s ňou o tom. Teraz by som však potrebovala nejaké miesto, kde by som mohla prespať, myslíš, že by som mohla-"

"Jasné, to sa ani nemusíš pýtať. Moji rodičia niesu doma a brata to zaujímať nebude, takže by to nemal byť problém. Mám ísť zajtra za Alex s tebou, alebo pôjdeš sama?"

"Myslím, že by som mala ísť sama. Kebyže si tam aj ty, Alex by ti mohla niečo urobiť, bude veľmi nahnevaná. Nechcem, aby sa ti niečo stalo. Bože, kebyže nás tu takto spolu vidí, tak by bola veľmi nahnevaná."

Asi som si mala na niečo zaklopkať, alebo niečo podobné. Možnože by sa mi potom spoza chrbta neozvalo to, čo sa ozvalo.

"To by teda bola. Aké šťastie, že tu nieje a nehľadá ťa po celom meste ako blázon, lebo sa bojí, či sa ti niečo nestalo."

Alex stále pár metrov za nami, ani som si neuvedomila, že sme vyšli z lesa a už sme v normálnej civilizácií, kde nás môže hocikto vidieť. Napríklad Alex.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------