English teacher

Začiatok školského roku

Sally 

Dni prázdnin rýchlo ubehli a zase nastal ten čas, keď sa ja a tá banda retardovaných debilov stretneme v jednej uzavretej miestnosti a snažíme sa dostať aspoň niečo z učiva ktoré preberáme do hláv. Mňa koniec prázdnin ani trochu nepotešil, moc ma nebaví byť terčom ich detinského posmechu. No, ale čo sa dá robiť. Nič také som si do školy nebrala, veď je prvý deň, nič také sa snáď robiť nebude. Jediná vec, vďaka ktorej som mala aspoň trochu motiváciu tam ísť bol fakt, že po dlhej dobe uvidím Alessandru. Všimla som si, že jeden neidentifikovateľný muž, s ktorým som ju raz videla v kaviarni ju oslovoval Sandy, ale niesom si istá či jej môžem tykať ale je zvláštne jej iba pri mojom monológu v hlave vykať a tak ju oslovujem Alessandra, aj keď sa s týmto oslovením moc nestotožňujem. Hneď ako som vošla do triedy tak niekto vykríkol "lesba prišla" ale už som sa proti týmto osloveniam stala celkom odolná a ignorujem to. Chvíľu som tam s nimi musela sedieť sama, no po celej škole sa ozval ten odporný zvuk školského zvonu, ktorý pre mňa avšak v tú chvíľu znel ako rajská hudba, lebo znamenal, že do triedy príde učiteľ/ka a Linda a jej "banda" mi dajú pokoj. Ako som aj predpokladala, v momente keď vošla ONA tak všetci zmĺkli. Bolo pre mňa prekvapujúce, že prišla práve Sandy (rozhodla som sa, že ju predsa len v hlave nemôžem oslovovať Alessandra, príde mi to zvláštne). Vedela som, že triedna ktorú sme mali minulý rok išla do dôchodku, ale nikto nám nepovedal, že ju nahradí práve Sandy. Mimochodom, Sandy je osoba, ktorá vyzerá ako anjel a diabol zároveň. Nevedela som, že to je možné, ale zrejme je. Dnes vyzerá neobyčajne úžasne, aj keď to si hovorím vždy, keď ju vidím. Mala oblečené krvavočervené šaty ktoré jej priliehali na telo a tým ešte viac zvýraznila svoje nádherné ženské krivky. Samozrejme to doplnila úžasnými šperkami ktoré ešte viac opisovali jej osobnosť. Nádherne sa na nás usmiala a predstavila sa tým, ktorí ešte nemali tú česť sa s ňou zoznámiť. 

"Moje meno je Alessandra de Noir a ocenila by som, kebyže mi vykáte. Tento školský rok absolvujem ako vaša triedna učiteľka, budem vás učiť angličtinu a biológiu. Väčšina z vás ma už pozná, nastúpila som sem už ku koncu minulého školského roka. Ak sa budete snažiť a budete dosahovať dobré výsledky na mojich hodinách zažijete aj trochu zábavy oproti monotónnym prednáškam niektorých mojich kolegov. No ak budete na svoje povinnosti kašlať, budem aj ja kašlať na vašu pohodlnosť a zábavu moc nezažijete, tak dobre zvážte svoje konanie. Človek, ktorý by sa akýmkoľvek spôsobom posmieval a znepríjemňoval život nejakého jeho spolužiaka alebo mladšieho žiaka bude automaticky dostávať dvojnásobne veľa úloh a na konci školského roka dostane dvojku zo správania."

Neviem, či to bol len môj pocit, alebo sa na mňa na konci jej predslovu povzbudzujúco usmiala? Asi začínam mať halucinácie. A to je len začiatok školského roku. Všetci sme po jej predslove súhlasne zamrmlali a predstavili sme sa jej (predstavovali sa len tí, ktorí ju ešte nestretli) do konca vyučovania to prebiehalo podobne. Neskôr sme sa rozlúčili a išli domov (ja som pozdravila len Sandy). Keď už som bola takmer doma som si uvedomila, že som si v škole zabudla kabelku. Netuším načo som vtedy myslela, asi som mala plnú hlavu Sandy a toho jej žiarivého úsmevu. Kedže od školy nebývam ďaleko som tam zbehla a kabelku si zobrala. Keď som išla po poloprázdnych školských chodbách všimla som si Sandy ako nesie kôpku kníh, ktorá bola pomaly väčšia ako ona do kabinetu. Knihy sa kolísali a bolo vidno, že už-už spadnú. Pribehla som k nej a ponúkla som sa, že jej pomôžem. Moju pomoc celkom rada prijala a tak sme tie knihy odniesli až do kabinetu, kde nastalo celkom trápne ticho a tak som sa odhodlala sa jej niečo spýtať.

"Aká bola svadba?" netuším, prečo sa pýtam na vec, ktorá ma cez prázdniny trápila asi najviac, ale čo už.

Na moje prekvapenie sa Sandy len prekvapivo zasmiala a spýtala sa "Odkiaľ si nabrala informáciu, že som mala svadbu?"

Po tejto otázke som celkom zneistela, veď som tú informáciu len niekde zachytila, nemám ju vôbec overenú. "No, niekto v triede o tom hovoril a raz ste prišli do školy aj s jedným mužom o ktorom sme nič nevedeli, tak si to asi domysleli"

"Och, to bol len môj mladší brat, pomáhal mi pri donášaní týchto tu kníh do školy. Cez prázdniny som na svadbu ani  čas nemala, stále som brigádovala, lebo vieš, učiteľský plat a ešte k tomu aj na Slovensku... To nieje žiadna výhra."

"hej, chápem..." 

"A čo ty? Čo si robila cez prázdniny?" (Sú to len zase moje halucinácie, alebo sa na mňa naoaj práve zvodne usmiala?)

Absolútne som netušila, čo odpovedať. Pravdivá odpoveď by znela "Ukrývala som sa doma pred spolužiakmi a fantazírovala som o vzťahu s vami" ale to by asi moc vhodné nebolo. Tak som povedala len, že som chodila von s kamarátmi (kebyže mám aspoň jedného tak by to nebolo až také klamstvo). Do toho mi zavolala mama, že mám ísť domov a pomôcť jej a tak som veľmi neochotne vyšla z kabinetu a namierila som domov.

.

.

.

. 

Čiže, toto nebola moc kreatívna časť, ale môj mozog prestal pracovať už pred dvomi hodinami, takže ak tam budú gramatické chyby/preklepy alebo hocičo iné tak sa ospravedlňujem, ale nemám energiu na kontrolovanie si to po sebe.