English teacher

Teraz ťa už nechajú na pokoji

Sandy

Prišlo mi Sally tak ľúto, lenže keď po chvíli zdvihla hlavu od zošitu a pozrela sa mi do očí tak mi jej pohľadom dala jasne najavo, že nemá ani trochu záujem o rozhovor ohľadom toho, že vyzerá ako chodiaca mŕtvola. Trochu ma začalo hrýzť svedomie, pretože kým som sa ja zabávala a túlila s Alex tak Sally trpela. No napriek tomu sa nevzdávala, chodila do školy, učila sa, písala si poznámky z hodín a nedostávala zlé známky. Obdivovala som, ako sa s tým popasovala, ako vedela bojovať aj napriek tomu, že ju to očividne zožierala zvnútra. Sally je silná žena. Ale je dostatočne silná na to, aby to všetko zvládla sama? A je vlastne sama? Možno má nejakú kamarátku alebo kamaráta o ktorej/ktorom ja neviem, no pokiaľ viem Sally nemala žiadnych kamarátov. Po skončení hodiny odišla tak rýchlo ako sa dalo, asi jej nieje príjemné byť v mojej blízkosti. 

Sally

Bolo ťažké byť v jednej miestnosti so Sandy, počúvať jej slová, vidieť ju, no napriek tomu vedieť, že sa o mňa absolútne nezaujíma a že je stále s Alex. Áno, jediné čo som chcela bolo byť s ňou, vidieť ju, počuť ju, lenže toto nebolo ono. Tu sme obidve museli byť, ani jedna z nás tu vlastne nebola úplne dobrovoľne, bolo tu kopec iných ľudí a Sandy bola stále s Alex. A vyzerala tak šťastne a aj keď som Alex vlastne nenávidela tak som jej bola vďačná za to, že robí Sandy šťastnou. Ale zároveň mi tak ubližovalo to, že som vedela, že Sandy je s niekym iným ako so mnou, že som nedokázala byť proste šťastná z toho, že Sandy je šťastná. Pretože ja som chcela byť šťastná tiež. Chcela som byť šťastná so Sandy. Chcela som Sandy robiť šťastnou. Možno to znie sobecky, ale je túžba po šťastí sebecká? 

Keď skončila hodina rýchlo som odtiaľ vyšla von, nemohla som sa na Sandy pozerať, príliš mi to ubližovalo. Po skončení vyučovania som vyšla von pred školu, za mnou išiel Marcus s Filipom ktorí hovorili, že som síce lesba a tým pádom nemám záujem o chalanov, ale že pochybujú o tom že by som sa vôbec nejakému chalanovi alebo nebodaj dievčaťu páčila. Akurát keď to vyslovili, tak sme sa všetci traja zarazene pozerali pred seba a to bolo asi prvýkrát v živote, kedy sme mali všetci traja rovnakú reakciu na nejakú udalosť. Pred nami stála Adrianna ktorá sa na nich celkom mračila, asi počula čo hovorili.Nečakala som, že sa tu objaví, mali sme sa stretnúť až v tom parku. Marcus len tak mimovoľne povedal Filipovi niečo ako 

"To je ale kus."

no kým mu to povedal tak Filip už bol na ceste priamo k Adri.

"Ahoj čo tu také krásne dievča ako ty robí samé? Ako sa voláš?"

Mimovoľne som zachytila, že Sandy vyšla zo školy a nenápadne našu skupinku pozorovala.

"Čakám tu na Sally, takže už nebudem sama. Som Adrianna."

"Prečo sa zahadzuješ s niekým takým ako je ona? Je chorá. Máš na lepšie kamarátky."

"Ona nieje moja kamarátka."

Ou, tak to zabolelo. Tak to dopadá keď je človek mnou a ani sa ku mne ľudia nepriznávajú.

"No vidíš. Nešla by si sa radšej niekam zabaviť so mnou?"

"Myslím, že si to zle pochopil. Sally nieje moja kamarátka. Je to moja priateľka. Teraz by som ocenila, kebyže nás necháš na pokoji. A inak-" 

Adri sa k nemu nahla a niečo mu povedala tak potichu, že to mohol počuť len on. Neviem čo to bolo, ale Filipovi sa zrazu rozšírili zreničky, povedal Marcusovi 

"Poď, od nich sa radšej budeme držať ďalej."

Na čo som sa naňho ja a Marcus nechápavo pozrela, no Filip ho už ťahal preč. Teraz som sa zase nechápavo pozrela na Adri, lenže som si uvedomila, že niekde za mnou stojí Sandy. Ústami som naznačila Adri slovo "Sandy" tak, aby si to Sandy nevšimla a nenápadne som kývla hlavou dozadu. Zdiaľky nás pozoroval Filip s Marcusom. Netušila som, čo robiť teraz. Adri ku mne pristúpila, letmo ma pobozkala na pery, dala mi ruku okolo pásu a išli sme preč. Sandy sa na nás pozerala veľmi zvláštnym pohľadom. Jedno obočie mala zdvihnuté, no zároveň sa akoby mračila a pozorovala ruku Adri na mojom páse. Ja som sa zase dosť nechápavým pohľadom pozerala na Adri. 

Kedže som z toho všetkého mala zmätok snažila som sa si to urovnať v hlave. Čiže, zrazu sa pred školou objaví Adri, začne s ňou flirtovať Filip a ona mu povie, že niesme kamarátky z čoho som ja v tej chvíli bola dosť sklamaná. Potom povie, že sme priateľky, pošepká mu niečo do ucha na čo on okamžite ide a aj s Marcusom preč, mňa a Adri pozoruje Sandy, Marcus, Filip a snáď aj všetci navôkol, Adri ku mne pristúpi a POBOZKÁ MA, chytí ma okolo pásu a ide so mnou preč sprevádzaná celkom zvláštnym pohľadom od Sandy. WHAT THE FUCK? Keď sme zašli za roh Adri dala ruku z môjho pásu preč a začala sa nekontrolovane rehotať. Po chvíli som sa k nej pridala. Keď sme sa po chvíli dosmiali tak som sa začala pýtať na všetky otázky čo mi napadli.

"Čo to bolo? Priateľka? Bozk?Čo si povedala Filipovi? A čo to vlastne všetko znamená?"

Adri sa znovu zasmiala a potom to začala všetko vysvetľovať.

"Vieš aj tu nechodím a ani nebudem chodiť do školy takže sa celé dni nudím. Bola ešte polhodina do nášho stretnutia a mne sa nechcelo čakať, tak som si povedala, že ťa počkám pred školou. Po tom si sa tam objavila aj s tými dvoma kokotmi ktorí hovorili nejaké blbosti ktorými si iba vylievali zlosť na to, že s tebou nemôžu byť. To ma ale nahnevalo a chcela som sa ťa nejako zastať. Kebyže však poviem, že som tvoja kamarátka, tak by to vlastne nevyvracalo to, čo povedali oni a tak som im povedala že som tvoja priateľka. Potom som si povedala, že s týmito vecami musia okamžite prestať a tak som tomu Filipovi povedala.. No, je jedno čo, ale ver tomu, že už ťa nechajú na pokoji. A potom si mi povedala, že tam stojí TÁ Sandy. A tiež nás všetci pozorovali. A tak som si povedala, že skúsim na tej tvojej Sandy taký menší experiment. Videla si, ako sa tvárila, keď som ťa pobozkala? Sally, to dievča k tebe niečo cíti. Určite. Aj napriek tomu, že je s tou Alex tak sa na mňa pozerala tak nenávistne a žiarlivo, až som mala dojem, že mi bude chcieť niečo urobiť. A tiež som im chcela aj "dokázať", že sme naozaj spolu, aby nemali ani najmenšie podozrenie, že to nieje pravda, pretože iba vtedy bude skutočne fungovať to čo som povedala Filipovi. A nepýtaj sa čo to je, to by malo zostať medzi mnou a tým blbcom. Som si istá, že teraz ťa už nechajú na pokoji."

Rozplakala som sa.

"Nech si mu už povedala čokoľvek... Ďakujem, ďakujem, ďakujem. Za všetko."

Tak veľmi ma to všetko dojalo. Adri... Je úžasná kamarátka. Otočila som sa k nej a na pár sekúnd som ju objala zatiaľ čo jej na rameno padali mojej slzy. A prvýkrát po dlhej dobe to neboli slzy smútku.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------