English teacher

Chcem stráviť budúcnosť po tvojom boku

Sandy

Hneď ako Sally vbehla do triedy, tak som sa musela usmiať a to hneď z viacerých dôvodov -  jej vlasy boli rozhádzané na všetky strany, vyzerala, ako keby pred chvíľou vstala postele, bola cela zadýchaná, zrejme bežala a ešte k tomu som bola rada, že ju vidím, už som sa začínala báť, či sa jej niečo nestalo. Počas celej hodiny som mala celkom dobrú náladu a bolo až desivé, že to bolo len vďaka prítomnosti Sally. Ku koncu hodiny Sally omylom zakopla o jej tašku a celý jej obsah vypadol na zem. Začala svoje veci urýchlene zbierať zo zeme, zrejme sa ponáhľala na ďalšiu hodinu. Všetci jej spolužiaci ju ignorovali, aký gentlemani. Všetci už z triedy odišli a tak som si povedala, že aspoň ja jej pomôžem, no kým som k nej prišla tak na zemi už bolo iba pár zošitov, ktoré som zdvihla a podala jej ich. 

Sally pri pohľade na moju ruku stuhla, asi si uvedomila, že som to ja. Potom sa znovu uvolnila, zdvihla hlavu, pozrela sa mi do očí a v tom momente som mala pocit, že vidí všetky moje myšlienky. Usmiala sa a zobrala si tie zošity. Počas toho, ako som jej ich podávala sa naše ruky dotkli a ja som mala pocit, ako keby mnou prešiel elektrický prúd. 

"Ďakujem za pomoc."

"Nemáš začo... Všimla som si, že v poslednej dobe vyzeráš oveľa lepšie, šťastnejšie, som rada, že sa ti polepšilo. Aj v angličtine sa ti začalo dariť, neviem či je to moja zásluha, ale mám z toho radosť."

"Áno, Adri mi veľmi pomáha, je mi fajn. A mimochodom, Sandy, prepáč mi za to, ako som na teba v piatok vyletela, bola som len rozrušená a bolo toho na mňa veľa, chcela som sa ti za to už dávnejšie ospravedlniť, ty si vlastne nič zlé nechcela, chcela si mi pomôcť. Naozaj prepáč, nechcela som byť... Taká, aká som bola. A myslím, že tá angličtina je najmä tvoja zásluha."

Zas a znovu je tu "Adri". Už mi celkom lezie na nervy. Adrianna, nie Sally. Prekvapilo ma to, nečakala som, že sa mi za to Sally ospravedlní. 

"To je v poriadku, to ja som na teba vlastne zo začiatku vyletela, bola som nahnevaná sama na seba, pretože som ťa nedokázala zastaviť pred tým, aby si to urobila a to ma mrzelo."

Sally sa usmiala. Ako sa dokáže niekto takto usmievať? Bol to jeden z najkrajších úsmevom aké som kedy videla.

"Myslím, že by som už mala ísť, čaká ma matika a myslím, že nebude dobre, keď aj tam prídem neskoro."

"Jasné, bež. Ak by si prišla neskoro, tak povedz, že som ťa zdržala ja."

"Ok. Tak zatiaľ ahoj!"

Sally sa na mňa posledný krát usmiala a odišla. ČO TO BOLO? Prečo sa tu rozplývam nad úsmevom Sally, keď som s Alex, prečo som šťastná z prítomnosti Sally, keď som s Alex, prečo žiarlim na Adriannu, keď mám Alex? Sally hovorila o tej Adrianne veľmi milo, zrejme ju má veľmi rada. Zrejme tu pre ňu bola vtedy, keď ja nie. Prečo som tu pre ňu nebola? Prečo sa toto všetko deje, keď som si konečne myslela, že mám perfektný vzťah s Alex? Prečo si musím spomínať na moje city k Sally práve vo chvíli, keď som vo vzťahu s Alex, ktorú milujem? Nemám náhodou nejakých tureckých predkov? Oni predsa mávajú viac manželiek.

Sally

Rozhovor so Sandy som celkom zvládla, nebolo to tak zlé, ako som si myslela, že bude. Sandy stále vyzerala tak šťastne, a nie šťastnejšie. Tú matiku som ledva stihla, no nejako som to dala. Zvyšok vyučovania som už moc nevnímala, bola som príliš zamyslená mojím rozhovorom so Sandy a ešte aj Adri. Snažila som sa na Sandy zabudnúť, nemyslieť na ňu, no nešlo to. Sandy bola všade. Keď som si povedala, že sa sústredím na vyučovanie, tak som sa zapozerala na tabuľu a hneď mi napadlo, že Sandy väčšinou vidím za tabuľou. Začala som sa pozerať von z okna a videla som lietať dva havrany a hneď mi napadlo, že majú rovnakú farbu perie ako vlasy Sandy. A takýchto situácií bolo milión.

Dúfala som, že aspoň na obede na Sandy zabudnem. Lenže kedže sedela presne na opačnom konci jedálne kde som na ňu mala celkom dobrý výhľad, tak to moc nešlo. Párkrát sa naše pohľady stretli, čo som nechápala, kedže Sandy dnes nemala mať dozor a tým pádom by nemala prečo zrakom len tak skenovať celú jedáleň. Ak tak, že by mňa konkrétne vyhľadala pohľadom náročky, no to si nemyslím. Prečo by to robila?

Zabudnúť na Sandy sa mi v ten deň podarilo až keď som bola s Adri, išli sme znovu do tej istej kaviarne, no tentoraz mi Adri povedala, že jej mám ja niečo povedať o sebe, pretože vraj celý čas minule hovorila len ona. Nevedela som, čo mám hovoriť a tak mi Adri povedala, nech jej porozprávam niečo, z mojej minulosti, prítomnosti a niečo, čo plánujem do budúcnosti.

"No, narodila som sa 1. novembra a tým pádom som znamením škorpión. Môj otec ma nikdy nemal rád, neviem prečo. Mama so mnou až taký problém nemá, no keď je doma otec tak sa ku mne správa podobne ako on. A mám ešte jedného brata, o ňom som ti už niečo určite rozprávala a on sa zase stará len o to, aby mal v krvi dostatok alkoholu. Keď som nastúpila do tejto školy tak som si tu hneď našla kamarátky, veľmi sme si rozumeli. Alebo ja som si to aspoň myslela. Potom som sa ale jedného dňa rozhodla, že Linde, mojej vtedy najlepšej kamarátke poviem niečo, čo som si myslela, že zostane medzi nami, no na druhý deň to vedela celá škola. Povedala som jej o mojej orientácií a ona to zobrala... zle. Začala ma aj s ostatnými šikanovať, smiať sa mi, vyhrážať a rôzne ďalšie veci. Vtedy som sa celkom uzavrela do seba, len som plakala, pretrpievala to, čítala knihy, učila sa, plakala, čítala. Nemala som dostatok sily na to, aby som ich zastavila, aby som sa postavila na vlastné nohy. Každým dňom boli ich činy horšie, každým dňom som sa nenávidela viac a viac. Potom však do môjho života prišla Sandy a ja som sa do nej zamilovala, no všetci hovorili, že má snúbenca, že cez prázdniny bude mať svadbu tak som nášmu "vzťahu" moc nádeje nedávala. Nakoniec sa však ukázalo, že sa žiadna svadba nechystá a tak som sa začala znovu snažiť a vo chvíli, keď som ju mala na dosah ruky sa všetko zmenilo a bola zrazu tak vzdialená, viac, ako na začiatku keď sme sa spoznali. Veľmi mi to ublížilo, cítila som sa tak hrozne, ešte do toho tá šikana a doma to tiež nebolo nič príjemné... Potom však do môjho života prišla jedna osoba, ktorá mi začala veľmi pomáhať. Zastavila šikanu, zastavila moje city k Sandy, dokonca ani to s tými rodičmi ma prestalo trápiť, pretože som stále myslela len na jednu a tú istú osobu. Na teba, Adri. Neplánujem nič do budúcnosti, neviem ani, čo budem mať zajtra na obed. Ale viem, že chcem stráviť budúcnosť po tvojom boku, pretože to je momentálne jediné miesto, kde by som chcela byť."

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Jediné, čo by som chcel povedať je, že či si niekto všimol, že toto je už 31. časť., pretože ja sa cítim, ako keby som písala piatu.