I love you, Lily Evans ... ✔

17. Prebral sa!

V nedeľu pustili Lily konečne z Nemocničného krídla. Prišlo jej to ako večnosť, čakať na koniec týždňa. Jedinú radosť jej robili Alice, Sirius a Peter, ktorý ju chodili pravidelne navštevovať.
Prešiel už týždeň a tri dni od nehody, no James sa stále nepreberal. Keď bola sama, rozprávala sa s ním, aj keď vedela, že ju nepočuje, a občas si aj poplakala.

Sirius sa tiež nevedel z ničoho tešiť, vyzeralo to, akoby stratil kúsok seba. Usmieval sa len silene a rozprával iba keď musel. Bol to úplne iný človek... Nikto ho nespoznával...
Žiadne žartíky, žiadne tresty, žiadne strhnuté body, žiadna zábava ...

Za Jamesom chodieval každý deň a presedel by tam celý deň, keby som nevyháňala madam Pomfreyová. Raz nechcel odísť ani na jej naliehanie, tak museli zavolať McGongallovú, ktorá ho takmer násilím dotrepala do triedy. Potom navrhol ošetrovateľke, že by sa tam mohol ubytovať, aby bol pri Jamesovi, no aj to mu bolo zavrhnuté. Ďalej sa chcel zraniť, aby bol na ošetrovni aspoň ním, no v tom mu Lily zabránila.

Bez Záškodníkov bolo akosi pusto. Aj profesori boli akýsi nesvoji, zrejme aj im bolo nezvyčajné, že prežili pokojný týždeň, bez udeľovania trestov tejto štvorici. Aj McGonagallová vyzerala zničene a bolo na nej vidno, že je smutná.

Remus sa neukázal ani raz a Sirius tvrdil, že chodí len na vyučovanie, potom sa zavrie do izby a otmieta sa rozprávať dokonca aj s ním. Lily bola z toho nešťastná a predsavzala si, že keď ju pustia, pôjde za ním.

James všetkým hrozne chýbal, metlobalové tréningy vypadali otrasne a za týždeň sa mal konať metlobalový zápas proti Bystrohlavu.

Lily sa poďakovala madam Pomfreyovej za starostlivosť a ešte raz pozrela na Jamesa. Nič... Stále ležal v tej istej polohe.

Všetci boli na vyučovaní, no pevne dúfala, že Remus tam nie je. Vybehla do spoločenky, odniesla si veci do izby a potom pomaly kráčala k izbe Záškodníkov. Potichu zaklopala, no nik sa neozval. Skúsila to ešte tri razy a potom otvorila dvere. Snažila sa ignorovať neporiadok, ktorý tam panoval a pohľad uprela na chlapca sediaceho vo výklenku okna. Nohy mal oblapené rukami a pozeral sa von oknom.

Pomaly ku nemu podišla, no nepozrel sa na ňu.
"Remus?" opýtala sa potichu a sadla si na Jamesovu posteľ, ktorá bola k oknu najbližšie. Rukou prešla do perine a pousmiala sa. Zbadala pri posteli metlu a predstavovala si Jamesa, ako na nej lieta.

"Choď preč, Lily," povedal po chvíli. Pohľad mal však stále upretý na oblohu.

"Remus, pozri sa na mňa!" požidala ho a čakala, či sa otočí. Pomaly otočil tvár k nej a v očiach mal prázdny pohľad. Žiadne emócie, nič...

"Lily, ja nemôžem, prepáč," sklonil hlavu a opäť sa zapozeral von oknom.
"Som netvor. Radšej odíď, abz som ti neublížil,"

"Ty nie si netvor, Remus Lupin! Si môj priateľ!" zvýšila hlas červenovláska.

"Zranil som teba! Zabil som Jamesa!" vykríkol a po tvári mu stekali prúdy sĺz. Lily sa im tiež nemohla vyhnúť. Prvý človek, ktorý vyslovil túto vetu. Vetu, v ktorú všetci dúfali, že nie je pravdivá...

"Nezabil si ho, Remus. James žije,"

"Keby so mnou nechodili počas splnu, nestalo by sa to, Lily. Odkedy sme mali opletačky so Snapom, nechcel som aby so mnou chodili. Mohli byť v bezpečí a ty tiež. Som monštrum!" obrátil sa opäť k nej a pozeral jej priamo do očí.

Lily podišla k nemu a skôr ako stihol protestovať, ho silno objala. Ale nie len tak. Bolo to objatie plné porozumenia a lásky.

"Remus, teraz ma počúvaj, dobre?" nadvihla jemne obočie a vážne sa na neho pozrela. Chlapec neprikývol, no ona pokračovala.