I love you, Lily Evans ... ✔

12. Nápadne náhodné "zmiznutia"

Konečne som sa dokopala k napísaniu novej časti ... Popravde - nemala som na to ani najmenšiu náladu - a myslím, že každý z vás vie prečo ❤
Nesmierne ma to zasiahlo a jeden z mojich najväčších snov bolo stretnúť hercov z HP ... Vždy som dúfala, že raz sa vyberiem s BFFkou do Londýna a pôjdeme na nejaké Alanovo predstavenie a možno sa s ním stretneme ...
Lenže vo štvrtok po príchode zo školy sa môj sen zrúcal ako domček z karát ...
Alanovi som pôvodne chcela venovať osobitnú časť, ale nakoniec som sa rozhodla, že to napíšem do 'trochu' dlhšieho predslovu (ktorý mimochodom nikto nečíta :D )

Nejdem tu rozpisovať, ako som prežívala tie traumatizujúcee dni, ale naozaj sa mu chcem za všetko poďakovať, za to, že aj vďaka nemu bolo/je moje detstvo úžasné
♥ Odpočívaj v pokoji, Alan a dúfam, že ti tam hore je dobre :) že sa usmievaš nad tým, ako je celý facebook, twitter, wattpad, instagram... zaspamovanými tvojimi fotkami a výrokmi, ako všetci za tebou smútia a pozdvihujú prútiky na tvoju česť /*
Bol si najlepší profesor elixírov a nikto by ťa nedokázal nahradiť  ❤ tvoj hlas, ktorý je úžasný, bude navždy zniesť v hlave každého z nás a nikdy, ale naozaj nikdy na teba nezabudneme :') ❤
Nech Vám je zem ľahká, pán Rickman - jeden z najlepších hercov aký kedy uzrel svetlo sveta ❤♥
Always in our hearts ♥ we never forgotten ❤

"Ale no ták!" prevrátila oči červenovláska, pretože bola totálne unavená. Rýchlo sa osprchovala a bola rada, že už je konečne v posteli.

"Čakám tu už dlho!" prekrížila si ruky na hrudi a vošla k Lily na posteľ. Lily si povzdychla.

"A čo chceš vlastne vedieť? Chytali sme zlatoočky a potom sme ich zaniesli riaditeľovi."

"Tak toto ti nezjem ani keby si chcela, zlatá Lilinka. Bola si predsa v Zakázanom lese, podotýkam, že s chalanom, ktorý sa ťa pokúša získať už sedem rokov a nič sa nestalo? Pekne mi všetko ..." prestala rozprávať v strede vety, lebo videla, ako si Lily spokojne odfukuje.

"Tá je drzá," uškrnula sa na Lily a vyšla zo spálne.

*****

"Alice?" zavolala svoju priateľku červenovláska, krátko po zobudení. Pozrela na jej posteľ, ale bola presne v takom stave, ako včera večer.

Prešla celú miestnosť, ale tej tajnostkárky nikde.
"Toto si zlízneš!"

Keď otvorila dvere, takmer narazila do polospiaceho Jamesa.

"Dobré ránko, Lily," široko sa na ňu usmial, čo Lily odignorovala.
Zbehla dolu kamenným schodišťom do klubovne.
Ani tam nebola.
Nesedela na svojom zvyčajnom mieste, zato tam sedel Remus a malá Emma pobehovala sem-tam.

"Lily! James!" zvýskla, keď ich zbadala a utekala ku nim.

James sa uškrnul a roztiahol náruč, aby ju mohol objať. Emma ho silno vystískala.

"Od začiatku roka som vás poriadne nevidela," objala aj Lily a vysadla Jamesovi na kolená.

"No bolo rušno," skonštatovala červenovláska, opäť vokoľajená Jamesovým správaním. Túto malú si musel naozaj obľúbiť, keď sa ku nej tak pekne správa.

"Dobré ráno! To je tá vaše?" Sirius, ktorý sa šuchtal dolu schodmi, ukázal na Emmu sediacu Jamesovi na kolenách.
"Drž jazyk sa zubami, Black," zavrčala Lily.

"Ako sa má Matt? Už je lepšie?"

"Hej, bola som ho pozrieť a povedal, že to nie je taký problém. Môžem za ním chodiť, kedy chcem," pyšne povedala Emma.