I love you, Lily Evans ... ✔

4. Neskorá večera

Áno,presne tak .... Cez víkend som nenapísala ani jednu časť ... Popravde, ani som nemala bohvieako čas. Učiteľky si myslia, že my nemáme čo robiť, iba učiť sa ich debilne debilné látky -_- každý deň chodievam domov o pol siedmej a naozaj, ale naozaj by som vám chcela ospravedlniť, že som cez víkend nepridala novú časť :/ som hrozná, ja viem, ale dúfam, že ma aspoň niekto chápe :)
Každopádne prajem príjemné čítanie ;)

"Nadnes to je všetko, môžete ísť," povedala profesorka Sproutová, začo boli všetci šťastní. Dvojhodinovka herbológie im dala zabrať a čerstvý vzduch priam fetovali.

"Konečne koniec," priblbo sa usmiala Alice, na čo sa Lily rozrehotala, až sa niektorí prizerali.

"Čo ti je také vtipné, Evansová?"
V tej chvíli Lily stíchla, ako by ju bodli a otočila sa.
"Ty ma nenecháš na pokoji, však Potter?!"

"Máš pravdu, moja drahá," usmial sa a ledva sa uhol facke.
"Ja! Nie! Som! Tvoja! A UŽ VÔBEC NIE DRAHÁ!" rozčuľovala sa červenovláska.

"To uvidíme," pousmial sa.
"Prestaň už s tým, aj tak s tebou v živote chodiť nebudem!" pomaly sa ukľudňovala, lebo vedela, že tým ho ešte viac rozptýli.

"Stavíš sa?"
"To nemusím. Prehral by si," zaškerila sa.
"Tak to sa veľmi mýliš. Ale to rande by sme si predsa len mohli dať," zmenil náhle tému.

"Ale nemohli. Vieš, dnes večer už mám program," tvárila sa súcitne a rozhodla sa ho trochu vyprovokovať.
"Ty máš rande?" ihneď spozornel a prižmúril oči.
"A ak áno?" Lily bola celá bez seba, že ho takto vyviedla z miery.

"Tak sa dotyčný nedožije rána," zavrčal.
Lily sa zachichotala a spolu s Alice, ktorá bola podozrivo ticho kráčala k hradu.
"Fakt máš rande?" opýtala sa jej priateľka.
"Samozrejme, že nie, Alice. Ale videla si ako sa tváril?" smiala sa Lily.

"Hej videla. Vieš, Lily, niekedy mi ho fakt príde ľúto," Alice pozrela svojej priateľke do očí a zvážnela.
Dievčatá rýchlo povedali heslo a prešupli to útulnej klubovne. Vybehli do svojej spálne a Lily sa vrátila k téme.

"Hm?"
"No vieš. Sedem rokov na teba čaká a otravuje ťa a ty ho stále odmietaš. Ktorý chlapec by to tak dlho vydržal? Iný by sa na teba vybodol hneď ako mu strelíš facku, alebo odvrkneš," Alice hodila tašku do kúta a bachla sa na posteľ.

Lily si sadla na posteľ a rozmýšľala o slovách, ktoré sa jej dostali do mozgu. Možno má pravdu, ale Potter je hlupák.

"Alice, dobre vieš, že ho nenávidím od prvého ročníka. Provokoval ma a robil mi zle. A teraz mi vyznáva lásku a mne to je nanajvýš odporné," povzdychla si.

"Ale prečo?"

"Ty to nevidíš? Je arogantný egoista! Myslí si, že môže mať všetko čo chce, myslí si o sebe, že je dokonalý. Kto by chcel s ním chodiť?"
"Polovica Rokfortu, Lily," zasmiala sa Alice a Lily sa nemohla ubrániť úškrnu.

"Chápem ťa, Lily. Ale zmenil sa,"
Mala pravdu. Potter sa máličko zmenil. Pomohol malej Emme, ktorá ho úplne zbožňuje.
"No a? Aj tak s ním vživote chodiť nebudem! Neznášam ho!" trvala na svojom dievčina.

"Ako myslíš, ale aj tak si myslím, že budete spolu," kývla plecami Alice a vrátila sa k leňošeniu. Zababušila sa do periny a tým sa debata skončila.
Lily rozmýšľala o Aliciných slovách, ktoré považovala za nezmysel. Alebo?

Keď počula ako Alice spokojne odfukuje, prevrátila oči a zišla dolu do klubovne, ktorá bola na počudovanie prázdna.
Lily sa pre seba usmiala a sadla si na kreslo pri ohni. Sledovala mihotajúce plamienky a teplo na celej tvári. Nemala náladu na čítanie, stále jej hlavou pobehoval onen mladík, ktorého nenávidela. Netušila ako dlho tam sedela, ale vedela, že dosť dlho na to, aby vyhladla.