I love you, Lily Evans ... ✔

10. Školský trest II. časť

Oujeeee :DDD NataLi sa konečne dokopala k tomu, aby napísala ďalšiu časť !! XD :D
Mala som nutkanie napísať ju, ale ... Teraz sa nevyhovorím na nedostatok času, toho bolo dosť :DDDD ale som vás chcela nechať v očakávaní :DDDD
Obrázok nakreslila Danka a musela som ho sem pridať, lebo je naozaj krásny a dúfam, že ťa to poteší ❤❤❤
Časť venujem Kikuškeee ( kris_tyna ) ❤❤❤❤ ty vieš prečo :***
Tak a teraz to tu máte čierne na bielom :D :D príjemné čítanie, prajem :* ;)

Prvý sa z eufórie prebral James a pozoroval červenovlasú dievčinu. No na jeho nešťastie sa tiež obadala.

"Sú krásne, však?" usmiala sa a James bol dvojnásobne šťastný. Bol zvyknutý, že Lily sa v jeho prítomnosti len mračí a tak vidieť úsmev bolo preňho zázrakom.

Lily vyčarovala sklenenú fľašku a James ich prútikom pochytal. Zavreli fľašu a Lily sledovala nespokojné mušky v tesnom priestore.

"Naozaj som nevedela, že tu žijú," všimla si, že jedna je väčšia ako ostatné.
"Tiež sme ich tu nikdy nevideli a ani sme ich nikdy nemali pochytať. Je to zvláštne,"

"Áno, to je. Sleduj tú najväčšiu," Lily nemohla odtrhnúť od nich pohľad.
"To je asi kráľovná. Najkrajšia zo všetkých, ako ty," dodal a Lily sa k nemu otočila. James mal v očiach plamienky radosti a oči mu žiarili. Chvíľu sa len tak pozerali do očí a Lily nabehli do očí slzy.

Ničomu nechápala. V škole sa James správal ako idiot, a keď boli sami, bol úplne iný. Tak fajn, možno sa zmenil od minulého školského roka, ale aj tak ...

"Stalo sa niečo?" opýtal sa ustráchane a zotrel jej slzu z líca.
"Ja .. Nič," odsekla. James si prial, aby sa tento moment vrátil. Aby sa dal pretočiť a kedykoľvek by chcel, mohol by sa doň vrátiť..

Lily sa zvrtla a kráčala, ani nevedela kam. Chcela byť sama a chlapec to veľmi dobre vedel. Videl ju už v rôznych stavoch nazúrenosti, no plakať nikdy. Nechápal ju ...

Lily sa oprela o kmeň stromu a nadýchla sa. Vôňa lesa, machu a stromov sa jej dostala do nosa a ona skĺzla po kmeni, až na zem. Objala si ruky okolo skrčených kolien a podoprela hlavu.

James neváhal a nasledoval ju. Išiel potichu a hľadal červenovlásku. Našiel ju pri strome, ktorého kmeň bol naozaj široký.

"Lily ..."
Ani sa nepohla.
"Čo sa stalo? Povedal som niečo zlé?" pomaly sa k nej priblížil, až si nakoniec sadol ku nej. Úpenlivo jej pozeral do tváre, ktorá mala smutný výraz plný sĺz. James nemohol zniesť taký pohľad.

"Vysvetli mi to, prosím!" prosíkal až sa nakoniec Lily na neho pozrela. Pozerala na neho dlho, úpenlivo a sledovala každučký kúsok jeho tváre. Podobne to robil aj James.

"Vieš Potter, ty ma ani chápať nemôžeš. Ty nemôžeš chápať nikoho. Si obyčajný egoista mysliaci len na seba. Nezaujíma ťa ako sa cíti druhý človek, chceš len dosiahnuť svoj cieľ. Dievčatá v škole ťa milujú a ty miluješ pozornosť. Páči sa ti, keď si stredobodom pozornosti ...
Lenže ja som iná, Potter. Mňa nedostaneš, že sa na mňa žiarivo usmeješ. Mohol by si chodiť s ktoroukoľvek, no ty musíš otravovať práve mňa. Robíš to len preto, lebo chceš dokázať kým si a že sa len tak ľahko nevzdáš. Ale myslíš si, že keď ma neustále ponižuješ a zhadzuješ, tak ma dostaneš? Myslíš, že keď používaš staré ošúchené frázy typu : 'Dáme to rande, Evansová? Tak, čo páčilo sa ti to včera? Kedy zopakujeme? Aj ja ťa milujem,' na mňa fungujú? Proste sa s tým zmier, Potter a nechaj ma láskavo na pokoji! Ty nevieš, aké to pre mňa je!"