I love you, Lily Evans ... ✔

6. Zaujímavý začiatok dňa ...

"Lily?..." podišla k nej hnedovláska a starostlivo sa pozerala na jej posteľ, na ktorej boli závesy stále zastreté a Alice nechápala, čo sa deje.
Jemne odhrnula záves a naskytol sa jej pohľad na zamyslenú Lily.

"Lily, čo sa deje? A kde si vôbec bola?"
Alice si ku nej sadla a zatiahla záves. Jemne drgla do svojej, myšlienkami inde, kamrátky.

"Nič, bola som sa najesť," povedala červenovláska, akoby bolo bežné, že študenti chodievali o desiatej večer na večeru.

"Najesť? A kde?" opýtala sa prekvapene Alice.
"To je fuk," mávla rukou Lily. "Niekedy ti to poviem," zívla Lily a zaklipkala očami.

"Bola si s Potterom?" nadvihla obočie Alice a ani sama nevedela, kde sa to v nej berie.
"Zajtra ti všetko poviem, Alice. Som už naozaj unavená," opäť zívla a bachla sa na posteľ, kde ihneď zaspala.

Alice ešte chvíľu pozorovala tvár svojej spiacej kamarátky a potom sa aj ona s povzdychom zvalila na posteľ.

******

Ráno sa červenovláska zobudila skoro. Alice nechcela budiť a tak v tichosti vošla do kúpeľne, kde vykonala rannú hygienu a osprchovala sa, keďže to večer nestihla.
Obliekla si školskú uniformu a pomocou prútika si vysušila vlasy. Nechala si ich rozpustené, ako to mala vo zvyku a vrátila sa do izby.

"Dobré ráno, Lily," zamumlala Alice, ktorá sa prebrala a namierila si to do kúpeľne.
"Aj tebe," uškrnula sa Lily. Lily bola rada za to, že sú v ročníku len dve chrabromilčanky. V ich prvý rok bolo hodne bystrohlavčanov a bifľomorčanov, ale iba dve chrabromilčanky. A tak si samé kraľujú už sedem rokov ..

"Mám ťa čakať?" zakričala Alici.
"Ako chceš,"
Lily si teda sadla na posteľ a začítala sa do svojej najnovšej knihy, ktorú jej darovali rodičia pred odchodom.

"Lily! Hybaj!" zatriasla ňou hnedovláska. Spoločne zišli dolu schodmi, do klubovne, ktorá bola v celku prázdna.

Akurát z opačnej strany schodišťa schádzali zívajúci Záškodníci. Neupravení, aspoň čo sa týka Pottera a Blacka, a s typickým úškrnom na tvári.
"No čo, Evansová? Ako si sa vyspala po včerajšku? Zopakujeme si to niekedy?"

Alice vypúlila oči a pozrela na Lily. "Pokiaľ budem hladná, tak áno," nedala sa Lily.
James si prehrabol vlasy a Sirius sa rozpleštil na kresle, zamumlajúc, že odtiaľ bude mať lepší výhľad.

"Som rád, že si konečne prijala moje pozvanie na rande. Bol to nádherný večer, naozaj," sladko sa usmial a Lily by mu najradšej v tej chvíli vrazila.
"Ja by som to rande, nenazvala," povedala prosto a spolu s vyľakanou a prekvapenou Alicou prešli cez obraz na chodbu, na ktorej to už žilo.

Záškodnici im boli v pätách.
"No ták, Evansová. Prečo si nechceš priznať, že už dlho ku mne niečo cítiš a nemôžeš bezomňa žiť?"
"Lebo to nie je pravda?" mykla plecom Lily a pokračovala v ceste. Nemala náladu si pokaziť celý deň kvôli Potterovi.

"Prečo to stále zapieraš?"
"Ja nič nezapieram, Potter. Povedz ako by som mohla mať rada niekoho, kto mi celých šesť, už siedmy, rok strpčuje život a snaží sa byť zaujímavý?! Si myslíš, že keď ťa všetci zbožňujú, že budem aj ja?! Konečne to pochop, Potter! N.E.N.A.V.I.D.Í.M. Ť.A!" posledné slovo vyhláskovala a netušila, kde sa v nej berie toľko hnevu.

"Poď, Alice," povedala Alici, ktorá čumela z jedného na druhého a nechápala, čo sa deje.
"Povieš mi konečne o čo ide?!" zamračila sa, keď vstupovali do Siene na raňajky.

Sadli si na samý kraj stola. "Včera som bola s Potterom," vydýchla Lily.
"Č-č-čože?" zaklipkala mihalnicami Lilina hnedovlasá priateľka.
"Nestihla som ísť na večeru a sedela som pri krbe. Rozmýšľala som o všeličom možnom a klubovňa sa pomaly vyprázdňovala. Potom prišiel ku mne ten egoista a opýtal sa ma či som bola na večeri, keď ma tam nevidel. A zobral ma do kuchýň a neuveríš, kto tam pracuje!"