12.kapitola

155 10 0
                                    

*Nicolas
Otvoril som posledné dvere a zastal. Všade bola tma, len na konci miestnosti vo svetle mesiaca sedel ON. Hlavu mal sklonenú a na rukách I nohách mal ťažké okovy z magi, ktoré mu zabraňovali v úteku alebo používaní jeho moci. No len dočasne. "Už len jeden deň a budeš navždy spútaný" povedal som chladne. Pohol hlavou a uprel na mňa svoje zelené oči, ktoré mu slabo zasvietili. Aj napriek tomu, že mu okovy bránili v jeho sile, prebehli mi po chrbte zimomriavky. Všimol si to a uškrnul sa. "Ako keby malo to dievča šancu" drzo odvetil. " Volá sa Hanne!"zvýšil som hlas. "Ale, čo ty ju máš rád?"pobavene povedal Dark. Usmial sa, ale keď videl že nenamietam, tvár mu potemnela. "Ty ju miluješ?!"zakričal a začal sa smiať. Zavrčal som a ruku prudko vystrel k nemu. Vo vzduchu sa objavili tri dlhé tenké a extrémne ostré kúsky ľadu. Začali sa rútiť obrovskou rýchlosťou rovno na Darkovu hlavu. Trvalo to iba sekundu. Dvom sa mu podarilo vyhnúť no tretia sa mu obtrela o líce. Po chvíľke sa ukázala rezná rana, z ktorej začala unikať krv. Zavrčal na mňa a atmosféra zhustla. Okovy sa rozžiarili. Snažil sa ich roztrhnúť. Po chvíli zase zhasli a Dark vyzeral vyčerpane. "Ako keby si bol svoj právny" povedal po chvíli a uškrnul sa.  "Constables" zašepkal Dark a jeho hlas sa ozýval po celej miestnosti. Zrazu som začal vidieť rozmazane. "Nie! Prestaň!"zúfalo som začal kričať a klesol som na kolená. "Ako to?! Veď máš okovy!"zakričal som a rukami som si zaboril do vlasov snažiac sa znova nadobudnúť kontrolu. "Pečať môžem uvoľniť kedykoľvek" pobavene povedal Dark. "Ty si si vážne myslel že si ma dostal? Patríš mi!"zvolal Dark a rozosmial sa. Sťažka som dýchal a snažil sa újsť, no moje telo ma nepočúvalo. Pečať praskla a všetko pohltila tma. "Odpusť Hanne"zašepkal som a ponoril sa do tmy. Nastalo ticho. Potom sa ozval Dark. "A teraz , pravý Nicolas, priveď mi Hanne!" Nastala chvíľa ticha, potom sa ozval hlas. "Áno môj lord." Nicolas sa postavil, otvoril oči a usmial sa.  Namiesto ľadovomodrých očí, mal iba čierne bielka. Nič iba čisto čierne bielka. Tak temné a hlboké, nikto by sa do nich nechcel pozerať. Čisto biele zuby s ostrými očnými zubmi, mu dodávali démonský výzor. Bol tak krásny a pritom tak temný a záhadný. "Som rád, že som späť" zahlásil Nicolas, otočil sa na päte a vykročil späť hore na zámok.

*Hanne
Sedím v izbe na zemi a pozerám na kvapky dažďa ako sa trieštia na okne a stekajú dole. Je to naozaj fascinujúce. Za tie  dva dni som sa toho veľa naučila. Dokážem koncentrovať magi a využiť trochu Darkovej sily. Aj moje reflexy a telesná zdatnosť sa o dosť zlepšili. Byť medium ma aj svoje výhody. Usmiala som sa. S Liss si perfektne rozumiem, sme skoro ako sestry. Pri slove sestry som si spomenula na Chloe. Hádam je v poriadku. Nicolas vravel že to v tej jaskyni bola len moja obava, fantázia. Thea nemám moc v laske. Je záhadný, surový a uchylný. Nicolas je úplne iný. Je milý, láskavý, zábavný a je fakt sexy.... počkať, hovorím o ňom ako keby to bol moja chalan!  Ale on je fakt sexy....nie to uz stačí! Kľud, ukľudni sa Hanne....znova som sa zamyslela nad tým čo mi Nicolas povedal. Podľa mňa klame. Niečo mi tají. Ticho preťal zvuk zvonu. 4:00 ráno. Je čas. Postavila som sa práve keď niekto zaklopal na dvere. Pomaly som otvorila a tam všetci stáli. Nicolas bol najbližšie, vedľa neho stála Liss, potom Theo, Shadow a nakoniec Bangy. Chcela som sa usmiať a zakyvat im, ale niečo ma na nich vydesilo. Boli to oči. Všetci mali iba čierne bielka bez duhoviek či zreníc. "Tak poď Hanne" povedal milo Nicolas a natiahol ku mne ruku. Všimla som si že mal čierne nechty. Prijala som jeho ruku a vykročili sme. Viedli ma dlhým schodiskom dole do podzemia. Nevedela som že pod zámkom sú katakomby. Chvíľu sme chodili po tých chodbách a ja som úplne stratila pojem kde sme. Nakoniec sme zastali pred veľkými dverami. Boli iné ako ostatné. Boli ťažké, kovové a mala som z nivh nepríjemný pocit. Cítila som že Dark je za nimi. A čaká ma. "Držím palce" zašepkala mi Liss a v tom všetci zmizli. Len tak. Proste puf a nebolo ich. Vzdychla som si a položila ruky na dvere. Boli chladné a ťažké. Zatlačila som a dvere sa so škripotom otvorili.

Girl from darknessWhere stories live. Discover now