Girl from darkness

18.kapitola

Ja viem, že som dlho nevydala žiadnu kapitolu, ale som na dovolenke takze bohužiaľ nemám moc času.....a taktiež asi ste si to už všimli ale kapitoly nevydavam pravidelne a ani s tým nezačnem :D

P.S. ten pocit keď dočítate dve obľúbené poviedky a obidve majú sad koniec :D
P.P.S. nezabudnite na votes a komentíky,ktoré vedia vždy potešiť a zdvihnúť náladu :*
P.P.P.S. sľubujem že už budem vydávať kapitoly častejšie :D
P.P. P.P.S. Enjoy story!!!!!

*Hanne*

Stála som oproti nemu a len udivene hľadela na jeho ruky pohltené plameňmi. Bol to fascinujúci pohľad. Ale.....mala som proti nemu vôbec šancu? "Nechaj ma pomôcť ti..."zrazu som začula Darkov hlas v mojej hlave. "Predsa má neukrátiš o takýto súboj."povedal a ja som si vzdychla. "Tak čo cica vzdávaš sa?"zakričal na mňa ten Nočný. Uškrnula som sa a pravou rukou ukázala na miesto vedľa mňa. "Postačí ti toto ako odpoveď?" Vtedy z mojej pravej ruky začal vystupovať čierny dym a išiel rovno na miesto kde som ukazovala. No nebol to ten obyčajný dym, ktorý som videla pri ohni,alebo stúpať z komína. Tento bol čisto čierny a hlavne bol hustý. A akoby počúval moje rozkazy. Vyzeralo to akoby bol živý alebo ho tam niekto ťahal. Začal sa hromadiť na jednom mieste a vytváral neprehľadnú clonu vo výške človeka. Dym z mojej ruky prestal unikať, tak som ju zase stiahla k sebe a pozrela sa na Nočného. Ten akoby videl ducha, s otvorenými ústami civel raz na mňa, raz na tú clonu. "Ojoj, cica na tomto sme sa nedohodli"povedal potichu, zrejme aby ho nepočul ten dym. Vtedy trochu silnejšie zafúkalo a dym odvialo. No iba dym. Na mieste kde som ukazovala stál ON. Zahalený v čiernom oblečení, na jeho boku sa leskli dve čierne dýky, ktoré sem-tam prekrýval čierny plášť viaci vo vetre. Ako inak, kapucňa na hlave, zakrývajúca jeho zelené oči, ktoré sa sem-tam spod nej zaleskli.

"Zomri"povedal Dark a vrhol sa vpred. To isté spravil aj ten Nočný a plamene na jeho rukách zosilneli. Vrhli sa na seba ako dvaja vlci, snažili sa navzájom zasiahnuť a popri tom sa vyhýbali útokom toho druhého. Všimla som si že Dark nepoužíva svoju moc, iba čisto fyzickú silu... Znamená to, že teraz, keď mám jeho moc ja, je človek? No nemohla som nad tým ďalej uvažovať, lebo zrazu ten Nočný podrazil nohy Darkovi a vrhol sa na mňa. Napriahol pravú ruku, no ja som šikovne odskočila dozadu takže plamene len presvišťali okolo mňa. Keď som chcela naňho skočiť a jednu mu vraziť, zrazu mnou prebehla vlna energie. Temnej energie. Akoby sa práve vo mne niečo zobudilo , niečo temné a neustále bažiace po krvi.

Klesla som na kolená a rukou nahmatala miesto kde mala byť páska cez oko. Nebola tam. Uvidela som ju zhorenú na zemi, ako už len kúsok čiernej látky. Nočný zastal, keď zbadal že sa niečo deje. Zdvihla som hlavu a stretla sa s pohľadom Darka. V očiach som mu videla ako vnútorne bojuje s dvoma pocitmy. Raz sa mi zdalo, že ma chce pred niečím ochrániť, varovať... no potom žmurkol a v očiach mal znova ten ťažký nezáujem. "Tak toto si si posral kamoško"povedal tomu Nočnému a uchechtol sa. Ten Nočný sa k nemu otočil, no Dark tam už nebol. Bol naspäť vo mne, cítila som ho. (Tak toto znelo divne :D ) Ten divný pocit, bol preč a ja som sa znova postavila. Tentokrát s úškrnom na tvári. Zrazu mi bolo nejak veselo, chcelo sa mi smiať, tancovať a vytiahnuť všetky črevá z tohto tu......

Nočný uskočil asi dva metre odo mňa, ale samozrejme to netušil, že mu to je prd platné. Pomaly som dala pravú ruku z môjho oka a otvorila ho. Vtedy atmosféra zhustla. Darkova moc sa rozprúdila mojím telom a cítila som sa 100 krát mocnejšia. Plášť čo som mala na sebe sa predĺžil a nakonci sa začal trhať, no neubúdalo z neho. Presne ako keď som po prvý krát stretla Darka. Všimla som si že moje vlasy nadobudli novú farbu. Boli čisto biele. Nočný na mňa len zhrozene pozeral, no potom zavrel oči a niečo si zamrmlal. Jeho plamene sa predĺžili a pohltili celé jeho ruky. A hoci sa jeho moc zvýšila, stále to nebolo nič oproti tej mojej. A on to vedel. Myšlienka na to, že s ním budem bojovať vo mne rozprúdila adrenalín a nejaký ďalší pocit. Akoby sa ma niečo zmocnilo ale nejako mi to nevadilo. Bol to úžasný pocit. Mala som chuť zabiť všetko a všetkých čo zazriem. Normálne som sa tešila na súboj na život a na smrť. Ale počkať......toto som nebola ja. Nie,nie,nie ja by som predsa nikdy nikoho bezdôvodne nezabila, čo sa to deje?

*Theo

Kurva, ten zasran sa nedal zasiahnuť. Stáli sme oproti sebe už celý zadýchaní, pot sa nám miešal s krvou. Ja som bol zasiahnutý na ramene a hoci to nebola veľká rana, bola hlboká. On zase krvácal z hlavy. Obaja sme už boli na pokraji svojich síl. Kde doriti trčí Liss a ostatní?! Nehovorte mi že tam ešte stále bojujú. Došľaka.... otrávene si zahryznem do pery. Celý čas neprehovoril ani slovo a kvôli tomu nemocničnemu rúšku mu nevidím ani do ksichtu, pomyslím si, pri pohľade na môjho protivníka. A aby toho nebolo dosť, zdá sa že idú práve po tej tvrdohlavej krpani s Darkovou mocou. Nesmú ju dostať a práve preto musím dať všetko do tohto posledného útoku.
Postavím sa do bojovej pozície a nahromadím všetku moju zostávajúcu magi. Ten predo mnou sa odrazí smerom ku mne a ja k nemu. Presvištíme popri sebe a naše sily sa zrazia. Oboch nás oslepí svetlo, ktoré sa pri zrážke vytvorí. Zastaneme chrbtom k sebe, on neviem prečo a ja preto lebo sa nedokážem hýbať. "Doriti....."zamumlem si, keď sa mi podlomia kolená a ja s hlasitým žuchnutím klesnem na zem. Vypľujem krv. Pred očami sa mi vytvárajú čierne kruhy, ktoré sú čoraz väčšie. Ten za mnou sa odrazí od zeme a letí smerom k Hanne. Chcem sa postaviť ale moje telo je príliš ťažké. A skôr než všetko pohltí tma a ja stratím vedomie, doľahne ku mne Lissin výkrik "Theo!!!!."