Girl from darkness

2.kapitola

Spolu s Chloe sme vošli do školy a prešli do šatne. Nenávidela som túto školu. Hoci som bola už deviatačka, pre moju výšku a neskrotnú povahu som sa stala terčom posmechu. Chloe so mnou nemohla byť stále a tak sa stávalo, že som si to niekedy pekne zlízla. Sadla som si do lavice a zrazu do triedy vstúpila učiteľka spolu s chalanom, ktorého som nikdy nevidela. "Žiaci, toto je váš nový spolužiak, volá sa Leo" a ďalej mu už nevenovala pozornosť. A tak si išiel sadnúť na voľné miesto. Pri mne sedela Chloe, takže sem ísť nemohol, ale ako som si všimla, nespustil zo mňa zrak. Čo má za problém?! Zagánila som naňho. Sklopil zrak a sadol si do pravého radu, dve lavice šikmo predo mnou. Keď som si ho prezrela, došla som k záveru že bol celkom pekný. Mal čierne, dlhé nohavice, biele tričko s krátkym rukávom a čierne vlasy, ktoré mu neskrotne stáli na všetky svetové strany. Ľahol si na lavicu a všimla som si ako ma prepaluje pohľadom. Mal oči čierne ako noc, ale predsa mu svietili. Bolo to ako keby mal v očiach nočnú oblohu a na ňej hviezdy.

Do konca vyučovania sa nič zvláštne nestalo. Celý ten čas som rozmýšľala nad ránom. Po škole som si išla ešte do skrinky niečo zaniesť, keď sa objavil človek, ktorého som najviac nenávidela, samozrejme aj so svojou bandou. "Ale, ale, ale to je nám ale prekvapenie" povedal a uškrnul sa. Prevrátila som očami a zazrela naňho. Ako vždy mal na sebe tú odpornú mikinu a rifle. Bolo to jedno obrovské hebedo, ktoré sa rado chvastalo tým, koho zbil, zavesil na skrinku za mikinu, zamkol niekde alebo mu zjedol desiatu. U mňa už urobil hádam všetko. Aj teraz sa chystal niečo urobiť a nedal na seba dlho čakať. Knihy a zošity, ktoré som mala v ruke sa rozleteli po celej chodbe a tie primitívne opice sa začali náramne zabávať. A v tom som sa prestala ovládať. V jednu sekundu som to bola ja a v druhú už nie. Moja zaťatá päsť vyletela a keďže som bola asi o tri hlavy menšia ako on ( hoci bol ôsmak) schytal to rovno do brady. Zatackal sa, ale nespadol. Predsa len bol o niečo svalovo zdatnejší ako ja. Pošúchal si bradu a zúrivo na mňa pozrel. Toto vôbec nevipadalo dobre. Zvrtla som sa a rozutekala kade ľahšie. Oni utekali za mnou ako nazúrení býci a pomaly ma dobiehali. Zle som zatočila a ocitla som sa v slepej uličke. Som v pasci. Obzrela som sa a oni už boli na začiatku uličky. "Tam je!" zreval jeden z jeho poskokov a rozutekali sa ku mne. Všimla som si dvere s označením Kotolňa. Rýchlo som otvorila dvere, ktoré našťastie neboli zamknuté a vbehla som dnu.

Vnútri boli samé horúce rúry a v strede bol kotol. Hore bolo jedno okienko cez ktoré by som sa nezmestila. Rozhodla som sa schovať a potom utiecť ak sa mi naskytne príležitosť. Preliezla som medzi dve horúce rúry a posunula sa do zadu. Bola som v naprostej tme a všade okolo som cítila teplotu rúr. Už len dotyk by spôsoboval pľuzgiere ak nie horšie. Do kotolne vošlo hebedo samo. Ostatní zrejme strážia dvere zvonka, aby nás nikto nerušil. " Tak kde si ty hrdinka ha?!" ziapal na celú kotolňu. "Vylez a znášaj následky ty špina, alebo pôjdeme navštíviť tvojho nevlastného bračeka na prvý stupeň!!" zakričal a pľul všade okolo. Charlie bol môj nevlastný brat, ale dalo by sa povedať, že je niečo ako moje dvojča.

"Fajn", povedala som a postavila sa. V ruke som zvierala kus hrdzavej rúry, ktorú som našla na zemi. Zaškeril sa a skočil smerom ku mne. Bol prekvapivo rýchly. Nestihla som sa vyhnúť a chytil ma pod krk. Stisol na tak silno až som pustila rúru a hodil ma o zem pred neho. Cítila som sa strašne. Hnev vo mne vrel, ale strach mi nedovoľoval sa pohnúť. Iba som tam sedela a pozerala ako ma chytil a znovu šmaril o zem. Sadol si na mňa a myslela som si že má rozpučí. Zdvihol päsť a povedal: " keď s tebou s končím pôjdeme za Chloe" a začal sa smiať. A vtedy sa to stalo. Čas na chvíľu zastal a pri mne znova sedel ten neznámy chalan v kapucni. "Zdá sa že máš menší problém Hanne" povedal a uškrnul sa. "Pomôžem ti, stačí ak mi podáš ruku". Zdalo sa mi to divné, ale mala som vôbec na výber? Hebedo sa pomaly zase začalo hýbať, čo znamenalo že čas znova začína ísť. Nebol čas na rozmyslenie, rýchlo som mu podala ruku. Pritiahol si ju k sebe a zahryzol do nej. Jeho ostré očné zuby prenikli pod moju pokožku a ja som zacítila obrovskú bolesť. Zablysli sa jeho zelené oči a potom som stratila vedomie.