Girl from darkness

21.kapitola

*Hanne* (sen)
Stojim v tme, úplne sama. Alebo nie? Okolo mňa sa niečo mihne a ja ztuhnem. Toľká chtivosť a moc.....tak dusná atmosféra tu panuje. Cítim ako ma to zožiera pohľadom. Kde to je? Kde? "Tu"ozve sa do tmy. Prudko sa otočím a zbadám.....seba.

Moje druhé ja sa uškrnie. "Prekvapená?"spýta sa mojím hlasom. "Myslím že po tom čo sa mi dialo posledný mesiac, budeš musieť vymyslieť niečo lepšie"odvetím jej a hrdo zdvihnem hlavu. Jej úškrn zmizne a prekríži si ruky. "Moc si nevyskakuj, len vďaka mne si stále nažive.povedala s kyselou tvárou, akoby jej to vadilo."Fakt? A ty si kto? Pokiaľ viem tak používam Darkovu moc. Mám s ním dohodu." Keď to počula, začala sa smiať. Nebolo to však nič príjemné. Jej smiech mi doslova rezal uši. Nikdy som nepočula horší smiech. Prebehli mi zimomriavky po chrbte a mala som pocit že sa mi postavili všetky chlpy na tele vrátane vlasov. "Kohože to moc? Dar-ko-vu? Môžeš to zopakovať? Bože ty si tak sprostá až to bolí."smiala sa a urážala ma. Zavrčala som. Hrozne ma nasrala. Dosť som mala šikany v mojej starej škole. Rozbehla som sa k nej a chcela som ju odhodiť Darkovou silou. Keď zbadala že k nej nazurene utekám, prestala sa smiať a so založenými rukami na mňa čakala. Zneistela som no už som nemohla zastať. Keď som k nej dobehla a vystrela ruku na útok, nič sa nestalo. Prekvapene som pootvorila ústa. "Hlupaňa."poznamenla tá druhá a mávnutím ruky ma Darkova sila odhodila dozadu. "Si slabšia a hlúpejšia ako sa zdáš. Tak aby bolo jasné, žiadna Darkova moc neexistuje. Tú moc ktorú používaš je moja. Nikoho iného len MOJA."povedala a zatvárila sa unudene. "Nie je Darkova? Ale ja mám s ním dohodu..."hlesla som. Nechápala som tomu všetkému, bola som úplne zmätená. Ale veď, Dark ju odjakživa používal....to musí byť nejaké klamstvo. Určite klame..."Nemám dôvod klamať"ozve sa a mávne rukou. "Ale ja nie som tá, ktorá by ti to mala povedať...."uškerila sa a začala sa rozplývať ako Dark. "Zahráme si hru."povedala. "Nebudeš môcť používať moju moc, pokiaľ ti Dark osobne, nepovie svoje PRAVÉ meno." Ak ti ho nepovie do týždňa, pohltím ťa a staneš sa mojou schránkou." A rozplynula sa. Tma zmizla a nahradilo ju svetlo. Okolo mňa preletel motýľ a následne som sa zobudila.

*Liss*
Posledných pár dní som nespala. Ošetrovanie Thea bolo náročné a vyžadovalo veľa energie a trpezlivosti. Už je na tom oveľa lepšie no stále sa môže pohybovať len na krátke vzdialenosti, o boji ani nehovoriac. Atmosféra v zámku je napätá. Všetci sa bojíme o Hanne a Pán Temna zúri. Nicolas sa správa ako zmyslov zbavený, neustále blúdi po zámku a rozbija veci okolo. Shadow vymýšľa plány a stratégie, ktoré by sme mohli použiť proti Nočným. Iba Bangy nerobí nič. Maximálne týra služobníctvo ako vždy. "Krpec poď sem padol mi jeden papier pod posteľ"začula som Thea hundrať a zasmiala sa. "Už idem, ale toho krpca ti ešte zrátam."

*Nicolas*
Už týždeň sa chystám na cestu do Sindiga- mesta anjelov. Potrebujem sa stretnúť s Leom, ktorý patrí do kráľovskej gardy a je osobným strážcom Galaxy. Galaxa je pomenovanie pre kráľa alebo kráľovnú anjelov. Budem mať čo robiť aby ma nezabili. Budem musieť zobrať so sebou Shadowa. Aj Theo a Bangy budú chcieť ísť ale to by bolo ešte horšie.
Pridám do kroku a zatočím za najbližšu uličku. Poobzerám sa, nikde nikoho. Nič však nemôžem nechať na náhodu. V tomto zámku majú uši aj steny. Pritlačím na kus steny a tá sa posunie dozadu. Vytvorí sa malá škára medzi dvoma obrazmi. Na jednom je namaľovaná krásna mladá žena. Stojí tam sama a díva sa do diaľky. Na druhom sedí v kresle muž s tvrdým výrazom v tvári a prísnymi očami. Po jeho boku stoja dvaja chlapci asi vo veku 6-7 rokov. Obidvaja majú biele vlasy........
sú to dvojičky. Zahľadím sa na ten obraz a v mysli sa mi vynorí spomienka. Cítim ako sa vo vnútri mňa, ten bastard smutne pozerá na JEJ obraz. "Milovala ťa..."počujem jeho hlas v mojej hlave. Podídem k jej obrazu a zahľadím sa na jej tvár. Môj pohľad zjemnie a na mojich ústach sa zjaví jemný úprimný úsmev. Dvihnem ruku a prstami jemne prejdem po obraze. "Bola jediná osoba ktorá ma kedy chápala"šepnem.
Vtedy ustúpim o dva kroky a zatrasiem hlavou. "Počuj..."začne Nicolas v mojej hlave ale ja už nechcem počuť ani slovo. "Buď ticho!"skriknem s rukami na hlave a hlas zmizne. Naštvane vykročim do tmavej chodby za stenou.