Girl from darkness

23.kapitola

Prisadol si vedľa mňa a chvíľu mlčal, než začal rozprávať.

Vieš Hanne, nebol som vždy démon. Bol som obyčajný človek, ako ty. Narodil som sa v obdobi temna, v stredoveku kedy ľudia ešte verili na čarodejnice, vlkodlakov, démonov....
Bol som synom bohatého lorda, nikdy som nevidel chudobné mesto za hradbami nášho zámku.
V ten večer som mal asi 13 rokov...pohádal som sa s otcom a utiekol z domu.
Nevedel som kam idem ani ako sa dostanem späť, neriešil som to. Zrazu bola tma a ja som netušil kde som. Vtedy som začul krik a následne výkrik dievčaťa. Doteraz neviem prečo som to vlastne spravil ale rozutekal som sa smerom k výkrikom. Dostal som sa na malé námestie. Dav ľudí predo mnou mi bránil vo výhľade, keď zrazu spredu vyšľahol do výšin obrovský plameň, pochopil som....hranica. Práve upaľovali čarodejnicu. Ešte nikdy som upaľovanie nevidel, bola to pre mna hrôza. Nevedel som či bol horší pach spáleného mäsa, alebo krik mladého dievčaťa pripevneného ku kolu. Nemohol som sa dívať.

Chcel som odísť preč, ale vtedy ma zastavila ona..."Je to ťažké dívať sa na pravdu že?" Obzrel som sa a zbadal ženu. Mala na sebe starú sukňu po členky, hnedé ošúchané topánky, čiernu blúzku a vlasy skryte za šatkou karminovej farby. Pozrela sa na mna, z očí jej sršala iskra a na tvári sa objavil hravý úsmev. "Vidíš to prvýkrát že? Vyzeráš vtipne. Si zo šľachty?"spýtala sa ma so záujmom v hlase, ale neprestala sa na mna dívať. "V-volám sa Sebastián, som synom lorda."hrdo som vypäl hruď. Jej správanie sa razom zmenilo. Schmatla ma za ruku a ťahala preč zo svetla. Bol som ňou uchvateny, nikdy so mnou žiadne dievča takto nehovorilo. Zaviedla ma do tmavej uličky, kde som prvýkrát zažil sladký sex. Vedela to dokonale, akoby čítala moje myšlienky. Boli sme ako zvieratá. Nevedeli sme sa nasýtiť jeden druhého. Bol som ako zmyslov zbavený. Takto sme sa stretávali niekoľko mesiacov. Bol som ňou posadnutý.

Raz som ju vpustil k nám do zámku, samozrejme tajne. Keď sme si užili, zatiaľ čo som spal vykradla sa z mojej izby a šla do katakomb dole pod zámkom. Keď som sa zobudil, počul som neľudsky rev. Príšerný škrekot, taký že sa mi postavili všetky chlpy na tele.  Keď som zadychany a zmätený pribehol dolu, bolo už neskoro.   Otec tam už bol a vykrikoval rozkazy.

"Sebastián!! Uteč!" Zdrapil ma otec za golier, no ja som ho nevnímal. Predo mnou v obrovskej kamennej miestnosti sa vo svetle fakieľ vznášalo ženské telo. Otočené tvárou dolu, ústa otvorené v nemom výkriku. A oči.... upreté na mna.

"Rýchlo preč, jej telo to nezvládne!"zavelil otec a všetci vojaci začali ustupovať. Až na jedného. Jeden z vojakov ktorý mieril kušou na to dievča, stlačil spúšť. Zdalo sa, že ten sip letí večnosť. A s mojim výkrikom sa zabodol do srdca dievčaťa, ktoré som miloval a ktoré ma podlo využilo.

V momente keď sa šíp zapichol do jej tela, z oči, úst, uši a spod nechtov sa jej tryskom začala valiť hustá, odporná, čierna tekutina.
Po pár sekundách sa táto hmota presunula ku stropu kde začala krúžiť. No tomu som pozornosť nevenoval. Venoval som pozornosť telu, ktoré zrazu padalo voľným pádom smerom k zemi. Vytrhol som sa otcovi zo zovretia a jedine na čo som myslel bolo aby som dobehol včas.......Nedobehol.
Hodil som sa pod ňu, aby som aspoň trochu spomalil jej pád.

Zaprašťali kosti, jej telo sa skrútilo v nepeknom tvare. Rýchlo som jej podoprel hlavu a nechcel som si pripustiť že umrie. "Pomôžte jej!!doslova som ziapal po vojakoch a z očí sa mi rinuli slzy. Horúce a slané, pravé slzy.
Na chvíľu pootvorila jedno oko a svojou mierne zdeformovanou krvavou rukou mi prechádzala  po líci,keď povedala....."ach Bastian ty hlupáčik....neprelievaj slzy kvôli niekomu, kto ťa nikdy nemiloval..." vtedy jej ruka dopadla späť na zem a už sa nikdy nepohla.

Neskôr som sa dozvedel že to bola čarodejnica, ktorá sa chcela zmocniť jednej starej mýtickej bytosti, ktorá bola u nás väznená a ona ju oslobodila.

Po tom čo mi umrela v náručí sa na mna tá čierna vec vrhla a posledné čo si pamätám je matkin výkrik a hluk mora.