Holiday With Stepbrother [H.S]

*32*

Naštvane, zmätene a nechápavo s ústami plnými otázok sa pred nami premávala ako blesk hore-dole. Max s kamennou tvárou stál vo dverách a kúsal si do vnútornej pery. My s Harrym sme sedeli pri sebe. Harry ma obímal okolo pliec, čím im dával na javo, že sa ma nikdy nevzdá. Po lícach mi tiekli tiché slzy, ktoré som po každom zotierala a dlhú chvíľu čakala, že aspoň niekto sa k tomu vyjadrí. Harryho ruka ozdobená prsteňmi uväznila moju trasúcu ruku. Povzbudivo sa usmial, ale len na chvíľku.

„Ako dočerta?!.. už to chápem, to vaše chodenie von, obímanie sa a prespávanie u seba v izbách! Ja to, ale stále nechápem! Ako vás to mohlo napadnúť, preboha?! Veď ste súrodenci!!"kričala po nás Elizabeth. Ešte nikdy som ju nevidela takú nahnevanú. Harry mi stísol pevne ruku a sebavedomo sa Elizabeth pozrel do očí.

„Niesme pokrvný súrodenci a to, čo robíme nieje nezákonné"prekvapovala ma jeho rozvážnosť a pokoj, ktorým hovoril. Vedela som, že Harry je v mnohých situáciách pokojný a všetko sa snaží riešiť pokojne. Matka po mne hodila pohľad, ktorý som cítila aj napriek tomu, že som mala sklonenú hlavu. Bolo to dosť ponižujúce. Vražedný pohľad vlastnej matky je na nič, to mi verte.

„Neznášali ste sa! Nedokázali ste sa vystáť!! A teraz? Obaja tu sedíte, ako ten najzamilovanejší párik na svete a od nás čakáte, že vás oboch pochopíme? O vás oboch som si vždy myslela, že dostanete rozum a budete spolu ako tak vychádzať, ale vy...ach ja nemám už slov. Oboma opovrhujem a neschvalujem nič z toho, čo medzi vami je. Aby vám bolo jasné, v tomto dome súrodenci ostanú súrodencami!"kričala a každé jej hlasno vyslovené slovo ma bolelo väčšmi. Nečakala som, že nás vzťah schvália a nečakala som ani, že nás pochopia, ale čakala som aspoň úctu, ktorá nebola prejavená. Matka na mňa pozerala s veľkým opovrhnutím a ja som jej nebola schopná povedať nič na svoju obhajobu. Max, ktorý doteraz ticho počúval, sa k nám rozišiel a zastavil sa tesne pred nami.

„Ty si môžeš ísť zbaliť veci a je mi jedno ako, ale zajtra odlietaš do Paríža. Myslel som si, že máš štipku charakteru, ale zmýlil som sa v tebe synu. Pretiahnuť svoju sestru dokáže iba hajzel, ako si ty. Nehovorím ti to ako otec, ale ako človek, ktorý ti hovorí len názor. Sklamal si ma a nie len ty, ale aj Shirley. Aspoň ty si mala mať rozum a nazahadzovať sa s ním. Viem o svojom synovi viac než dosť a myslím, že niesom jediný. Dúfam, že si aspoň jeden z vás vstúpi do svedomia a dvakrát si premyslí, čo spáchal. Nikto iba vy dvaja viete najlepšie, akú blbosť ste urobili. To bolo asi na dnes všetko. A Harry? Mal by si si začať baliť veci"dohovoril zatiaľ, čo ja som žmolila Harryho tričko a zadržiavala návaly vzlykov a sĺz. Harrymu do rúk stúpal nerv a už aj jeho pokoj opúšťal jeho samého. Pevne som Harryho, aby nevyviedol nejakú hlúposť. Bol by schopný aj udrieť svojho vlasného otca. Harry ma celý čas upokojoval, ale Maxove slová mi ozaj hovorili do duše. Aj napriek tomu, som sa Harryho nechystala zrieknuť. Som tvrdohlavá a vziať niečo, čo je moje sa nepodarilo nikomu okrem Harryho. Rozhodla som sa, že zbabelosť odhodím za seba a presadím svoju reč. Sebavedomo a hrdo som sa postavila rovno pred nimi dvoma a s mokrými očami trielila po ich škaredými pohľadmi.

„Nikdy nás nerozdelíte! Aj keby ste Harryho poslali na koniec sveta, nikdy sa ho nevzdám! A viete, čo? Budem bojovať, či sa vám to páči alebo nie! Harry bude vždy niečo viac ako len NEVLASTNÝ brat!.."chcela som im vykričať všetko, čo som mala na srdci a hlavne im ukázať, že mňa a Harryho tak ľahko nerozdelia, ale to som už cítila štipľavú bolesť na ľavom líci. Bolesť spôsobila Elizabeth, vďaka ktorej som sa neudržala a spadla na zem. Chvíľku som sa spamätávala a napokon našla silu a zaprela sa o podlahu. Nadvihla som hlavu a nenávistne sa pozrela do jej lesknúcich sa očí hnevom.

„Urobím čokoľvek, aby som vás rozdelila! Radšej ste sa mali nenávidieť!"naposledy si vybila zlosť slovami a odišla. Max za ňou. Harry už pri me kľačal a snažil sa ma postaviť na nohy.