My Life Is Vadim

24.časť-zatial ešte ,,kamarát"

Pohlad Kate:
Je ráno! Ach neznášam rána. Po včerajšku som toho mala už dosť. Vstala som z postele a šla smerom do kúpelne. Tam som sa nalíčila a potom obliekla. Zobudila som chalabov a ako každé rano nás čaká zobúdzanie deciek a rozcvička. Mimochodom ešte 3 dni a ideme domov. Celkom sa teším. Vadim tu má ešte 2 týždne a ja chcem isť domov. Možno potom na ten úplne posledný týždeň prídem. Keď som bola ,,nachystána" aj s chalanmi tak sme šli budiť decká.
Po pol hoďke:
Konečne máme decká zobudené a už len rozcvička. Tentokrát som šla s Vláďou a Zuzkou. Zuzka totižto nechodí na rozcvičky. No chodí ale málo kedy. Vláďa rozcvičoval decká a ja som šla potom zo Zuzkou a deckami behať. Po behaní sme šli na raňajky. Sadla som si vedla Vadima a oproti Zuzke a Vládi. Zjedla som raňajky. Mala som můsli s mliekom. Po raňajkách sme šli všetci na izbu. Mňa po ceste zastavila Zuzka.
Z: Kiti?
K:hmm?
Z: Čo ti je? Zdáš sa mi od včerajška nejaká smutná.
A do prdele ona to nevie,že?
K: no vieš,videla som Vadima ako sa bozkáva s nejakou ,,blondie".
Z: jaj. Aha,to mi je lúto. A ako je to teraz medzi vami?
K: ja neviem. Povedala som mu,že mu odpustím ale nie na 100%. Musí mi dokázať,že chce a túži o to aby som mu odpustila.
Z: tak to som zvedava,čo si vymysli na teba.
K: aj ja. Ak vôbec nečo vymyslí.
Z: no jo. Tak idem na izbu,sewa Kiti.
K: okey,čawes Zuzi.
Ona šla na izbu a ja tiež. Na izbe som si chcela na ,,chvilu" pospať,lebo som hrozne unavená. Lahla som si do postele a v momente zaspala.
Po 2 hodinách:
Zvonil mi budík a ja som vstala. Je 11:09 a ja som stále niaka ospalá. Neviem,prečo ale som. To sa mi nestáva,že som stále taká ospalá. No nič,musím ísť za ostatními,lebo Zuzka s Luizou a Miškou budú zasa trochu nadávať. Tak Zuzka ani né ale Miša a Luiza určite. Prišla som von a hneď zamnou prišiel Vadim.
V: no co? Vyspala ses?
Spítal sa.
K: no ani né. Furt som unavená a bolí ma hlava.
V: pojď si sednout na tu lavičku. Nech mi neodpadneš.
K: okey.
Zobral ma za ruku a ťahal ma k tej lavičke,čo bola pár metrov od nás. Mne sa po ceste zatočila hlava a skoro som spadla na zem. Vadim ma chytil,takže som nespadla.
K: prepáč. Zatočila sa mi hlava.
Ospravedlňovala som sa on sa tak sladko usmial.
V: nemusíš se ospravedlňovat. Přece tě nenechám spadnou na zem.
K: okey. Vďaka.
V: není zaco. Pojď doprovodim tě do izby,dnes musíš odpočívat.
K: a čo Luiza a Miša? Nebudú nadavať?
V: ne,protože im řeknu,že ti bilo nevolno a šla sis odpočinout.
K: vďaka tebe,vďaka ti.
( potom to ma napadlo z jednej pesničky od MMTW dobrý policajti tak sa nedivte :-D)
V: jo okey. Pojď.
Vzal ma na ruky a šiel somnou do izby. Položil ma na postel. Ja som mu dala pusu na líce a on mi pusu oplatil,tiež na líčko. Napokon odišiel.....