Holiday With Stepbrother [H.S]

*6*

„Ja viem, mala som ti to povedať. Chcem aby si Maxovi dala šancu. Aspoň to skús."previnilo sa usmiala a ruku uložila na moje pokrčené koleno. Reflexívne som svoju ruku položila na tú jej a úsmev jej opätovala.

„Elizabeth ja som Maxovi dala šancu a ďalšiu mu dávať nebudem. Zaslúži si ťa, ale mohla si mi to povedať. Bola by som rada a nemusela by som na teba zbytočne zvýšiť hlas. Určite sú Max aj jeho syn dobrý ľudia, ale nechcem aby sme zabudli na ocka"

„Ďakujem Shirley"ďakovne sa usmiala a objala ma. Pobozkala som ju do vlasov a slastne zatvorila oči. Jej objatia sú hrejivé a tak magické.

„Elizabeth?"oslovila som ju a vydýchla jej vôňu.

„Som tvoja mama"opravila ma.

„Matka? Dnes príde Maxo, však?"odtiahli sme sa od seba a usmiali sa na seba.

„Áno?"

„Čo keby sme išli na nákup a Maxovi a jeho synovi urobili najlepšiu večeru akú kedy jedli?"žiarivo som sa usmiala a jej sa tiež rozžiarili očká.

„To znie výborne"podskočila a natešene zatlieskala. Niekedy mám o ňu strach.. -_-

„Ide sa na nákupy!!"vykríkla som. Obliekli sme sa a išli do najbližšieho nákupného centra.

Vystúpili sme z auta a vykročili do nákupného centra. Zablúdila som medzi regálmi- sladkosti-alkohol. Prezerala som si zaujímavý balík čokády a zvažovala jeho kúpu. Zrazu sa okolo mojich pliec objavila ruka.

„Ahoj"pozdravil ma zvodným tónom. Striasla som zo seba jeho ruku a o krok ustúpila.

„Ahoj"nasadila som bolestný výraz.

„Ako sa máš?"pokúsil sa o milý úsmev, ale vôbec sa mu nepodaril. 

„Daj mi pokoj Payne"otrávene som rozhodila rukami.

„Veď sa chcem len v pokoji porozprávať ako ide život a tak"znova sa pokúsil o milý úsmev, ale márny pokus.

„Ty a v pokoji, rozprávať sa somnou? Tss Payne povedzme si pravdu, že sa to nedá"otočila som sa na odchod, ale v odchode mi zabránila jeho ruka, ktorá pristála na mojej paži.

„Okey nedá sa to, len sa chcem opýtať, či Dais-"

„Nie. Nie je do teba zamilovaná a ubezpečujem ťa, že ani nebude a teraz ma pusť"trhla som sebou aby ma pustil. Veľa by nechýbalo a použila by som svoje zlé ja. Mal šťastie, že ma pustil včas. Napravila som si mikinu a chystala sa odísť.

„Bude asi tu"počula som pred sebou ten známy hlas. Zdvihla som zrak a videla som ho. Nakláňal sa do uličky, no nevidel ma lebo som mal na hlave kapucňu.

„A nerozmyslela si si to s tou trojkou?"to je taký demnent. Otočila som sa späť na neho a zavraždila ho pohľadom.

„Tak rozmyslela?"blízko mňa sa ozval hlas, ktorý rozozvučal moje ušné bubienky. Hlavu som otočila smerom na Harryho.

„Už len ty si mi tu chýbal"rozhodila som rukami.

„Si milá"zaklipkal mihalnicami.

„K tebe vždy"ironicky som sa zasmiala.

„Tak čo?"opýtal sa Liam a priblížil sa k nám.

„Áno"povedal Harry.

„A je rozhodnuté"Liam a Harry ku mne nebezpečne nastrčili ruky a hrozivo sa zasmiali.

„Dajte si pohov"nadvihla som obočie a zvrtla sa na päte s jasným úmyslom odtial odísť.

„Šipka?"

„Shirley, pako!"

„Shirley bola to len sranda!"povedal Liam, ale mal smolu.

„Uvidíme sa!"skríkol Harry. Sama pre seba som sa usmiala a vybrala sa na výpravu za matkou. Chvíľami som si myslela, že sa po nej zľahla zem, ale potom som ju uvidela. Stála pred zeleninou, presnejšie pred mrkvou a pri nej nejaký chalan. Počkať!! Veď to je Louis!! Zavrela som ústa lebo by mi do nich vletela mucha a zrýchlila krok za ňou.

„Matka?!"varovne som ju oslovila.

„Oo zlatko tu si"usmiala sa na mňa. Louis na nás nechápavo pozrel a potom si ako keby niečo uvedomil a tiež sa na mňa usmial.

„Práve som Louisovi o tebe hovorila. Zoznámte sa Louis toto je-"

„Shirley"doplnil ju s dokonalým úsmevom Louis.

„Vy sa poznáte?"nechápavo sa opýtala.

„Áno"povedala som a ruky si nahnevane založila na hrudi „tvoji kamaráti sú tamto"ukázala som smerom za seba.

„Ako vieš, že ich hľadám? Čo keď som hľadal teba?"opýtal sa a len očami sa usmial aby to malo pravdivý kontrast.

„Vtipné. Ha-ha-ha"koktavo som sa zasmiala.

„Shirley nebuď neslušná"ohriakla ma matka. Nadýchla som sa, že niečo poviem, ale Louis ma predbehol.

„To je v poriadku. Ja už odchádzam. Rád som ťa spoznal Elizabeth. Ahoj Shirley"usmial sa, obišiel ma a nadobro odišiel.

„On ti tyká?"opýtala som sa.

„Áno a čo je na tom?"nezaujato mykla plecom a pohla sa s nákupným vozíkom dopredu ku kasám.

„Nič"povedala som a dobehla ju. Zaplatili sme a chválabohu už som tých dementov nevidela.

Doma sme navarili večeru a išli sme sa do izieb pripraviť. Len som sa jemne nalíčila a vlasy som si nechala rozpustené. Zazvonil zvonček. Vedela som, že otvorí matka. Napravila som si mikinu a otvorila dvere izby. Nepočula som žiadne zvuky a preto som usúdila, že sa asi presunuli do obývačky alebo do kuchyne. Rýchlo som skoro úspešne zbehla po schodoch, ale na poslednom schode som sa potkla o vlastnú nohu a spadla rovno na tvrdú zem. Zamrmlala som bolestné zvuky a zdvihla hlavu k trom párom nohám. Zahanbene som zatvorila oči a potichu zafňukala. Niekto mi podal ruku. Ochotne som ju prijala a zdvihla sa zo zeme. Videla som tie najkrajšie zelené oči, ktoré svietili v tom tlmenom svetle... Panebože!!

Sto rokov som tu nebola!! Ale som späť!! Toto bolo možno trošku nudné, ale aj tak dúfam, že sa vám to páčilo.. Dúfam, že sa mi s novým mobilom nič nestane.. A ten obrázok? No ja proste zbožnujem obrázky, kde vyzerá jak debil..

I love 💚💚💚💚💚💚