Holiday With Stepbrother [H.S]

*2*

Všetko sa akoby spomalilo. Všetci piati stáli pri svojich skrinkách a pozorovali ľudí na chodbe. Radšej som od nich držala zrakový aj telesný odstup. Snažila som sa byť neviditeľná a rýchlim krokom som prebehla cez dav žiakov, ktorý sa buď tlačili naschvál alebo sa ponáhľali do svojich tried. Ja som samozrejme patrila k tej druhej skupine. Šťastne som sa dostavila do triedy, kde prevládal krik študentov. Naklusala som do svojej lavice a tam si poslušne sadla.

„Si strašne neviditeľná"počula som štipku irónie v jej hlase. Otočila som sa smerom k Daisy a úsmevom ju pozdravila. 

„Ešte, že je koniec"povzdychla si a sklonila hlavu. Vlasy fialovej farby jej zakrývali tvár, ale aj cez ne sa dalo vidieť piercing v nose, pere a obočí. Mne sa to vždy páčilo, ale neodvážila som si ho dať.

„Ja len dúfam, že všetko pôjde rýchlo"tiež som si povzdychla a obzerala sa po triede. Chalani sa ohadzovali papierikmi a dievčatá v skupinkách o niečom diskutovali. Nikdy som k nim nepatrila. S Daisy sme boli taká dvojica, čo ich nič netrápi iba to kedy bude zvoniť.

Dvere sa rozleteli a všetci prestali robiť činnosti, ktoré práve vykonávali. Nadvihla som hlavu a videla nášho triedneho. Máme pred ním rešpekt. Všetci sa poslušne postavili pred svoje miesta. Pravda, že som sa postavila aj ja.

„Dobrý deň žiaci"prehovoril učiteľ prísnym hlasom. Nielen hlas mal prísny, ale on ním aj bol.

„Dobrý deň pán učiteľ"všetci naraz sme povedali.

„Sadnúť!"skríkol. Niekedy si pri ňom myslím, že si nás mýlili so psami. Obzrela som sa po triede a ako inak chýbal Niall Horan. Je to jeden z tej skupinky, kde patrí Liam Payne.

„Kto chýba?"opýtal sa a sadol si na katedru.

„Hor-"niekto z predných lavíc sa snažil odpovedať, ale skôr než stihol vysloviť celé meno dvere triedy sa rozleteli a do triedy veletel Horan. Poobzeral sa po triede smejúcich sa žiakov a jeho zrak ostal na učiteľovi sediacom na katedre a pozerajúcom sa prísnym pohľadom na Nialla.

„Idem neskoro?"opýtal sa a oprašil si rifle od prachu. Otočila som sa na Daisy a ona mykla plecom.

„Áno Horan ideš neskoro! Sadni!"skríkol až Nialla od prekvapenia myklo.

„Čo som pes?"drzo sa opýtal. Zadržala som dych lebo by som asi vybuchla do smiechu.

„Nebuď drzí Horan!"učiteľ sa postavil z katedry a začal sa približovať k Niallovi. Tak toto nedopadne dobre. Pomyslela som si. Nialla to nezastrašilo a vzpriamene stál a pokojne pozeral pred seba.

„Učiteľko ty dobre vieš, že si nič také nemôžeš dovoliť"Niall sa usmial a učiteľovi zmizol z tváre naštvaný výraz. Uvoľnil si kravatu a napravil sako.

„Nechcime aby sme sa hádali v posledný deň Horan. Sadni si"učiteľ mu pokojne ukázal miesto, kde si má sadnúť. Jeho správanie voči Horanovi ma vždy prekvapovalo. Horan mu dokonca niekedy tykal a učiteľ nič. Len zmäkol a hral sa na milého. Niall poslúchol a s úškrnom si sadol.

„Ako iste viete žiaci dnes je posledný deň pred prázdninami. Čaká vas dovolenka a iné prkotiny, ale bol by som rád ak by sme sa rozlúčili na dva mesiace v dobrom. Zdvihnite zadky a ideme do telocvične"povedal a dvakrát si pošúchal ruky. Všetci sme sa poslušne postavili a išli za ním. Daisy ma ihneď schmatla pod pazuchy a spolu sme išli do tej telocvične. Keď sme vstupovali do telocvične ovialo ma neznesiteľné teplo. Daisy asi tiež podľa jej kyslého výrazu. Všetci sme vedeli, čo sa v tejto telocvični bude odohrávať. Prednáška o dorgách. Do roka sme ju mali najmenej desať krát a aj tak to učitelom nestačilo. S Daisy sme si sadli úplne do posledného radu.