Niekto zaklopal vybrala som sa ,aby som otvorila. Dúfala som ,že to bude David. Dúfala som, že sa mi prišiel ospravedlniť a povedať mi ,ako ho to mrzí. Lenže sa to nestalo, stál tam Cameron. Keď som ho zbadala prešla mnou elektrina, hnev , nenávisť. Odišla som od dverí ,aby som sa upokojila. On na drzovku vošiel a zabuchol dvere. Vtedy som sa neovládla, otočila som sa a z fleku som mu vylepila facku. Ale tým sa to neskončila, začala som ho biť. Nezniesla som už jeho prítomnosť, mohol za všetko čo sa stalo.
" Za všetko môžeš ty! " kričala som ako nepríčetná, opakovala som to dookola
" Ukľudni sa." snažil sa ma od seba odtlačiť
" Prečo?? " už som nevládala . Nevládala som sa ani len hýbať. Strčila som do neho posledný krát.
" Prečo si sa vrátil?! " stále len mlčal a už ma to unavovalo
" Počuješ ma? Niečo sa ťa pýtam! Prečo si sa do pekla vrátil?! " ziapala som, penila , všetko ma už tak neskutočne štvalo,ako ešte nikdy.
" Chýbala si mi. " ... " Vrátil som sa kvôli tebe. " vtedy som zostala zaskočená a na chvíľu som sa vzdialila ,ničomu som nechápala
" Kravina. " bol smiešny
" Nie , nie je. " snažil sa ma presvedčiť
" Nie je?" ja dobre viem , že to je hlúposť
" Nie. " stál si za svojím
" Ako ti môže chýbať niekto koho opustíš? " posledné slovo som povedala tvrdo a so slzami v očiach
" Nehovor to, nebolo to tak ako si myslíš. " niečo sa v ňom lámalo
" Nebolo? Pretože mne sa zdá, že bolo. Neopustil si ma náhodou? Neodišiel si bez toho ,aby si sa rozlúčil? " pri spomienkách mi moje srdce začalo pukať a jemu sa v očiach objavili slzy, čo sa o mne nedalo povedať pretože moje slzy už boli dávno von a neustále prúdili
" Nechaj ma ti to vysvetliť. " snažil sa zachrániť samého seba, podišiel ku mne krok. Ja som spravila zasa krok dozadu.
" Nie nepotrebujem počúvať tvoje ďalšie lži . " nenechám sa obalamutiť
" Vážne si myslíš, že by som ti po tom všetkom dokázal ešte klamať? To si naozaj o mne myslíš? To ma mrzí. " hral mi tu a city
" Áno, myslím si to. Vieš ,ako mám veriť človeku, ktorý je jeden deň v mojom živote a druhý už nie. " znova som si spomenula a teraz som sa zlomila. Túto spomienku som v sebe nosila veľa rokov.
" Ani nevieš ,ako ma to mrzí. Tak veľmi ma to štve. Zožiera ma to vo vnútri aj navonok tak,ako teba. Každý jeden deň som na teba myslel...nikdy som neprestal na teba myslieť. Každý večer keď zaspávam cítim tvoju vôňu, ale keď sa obzriem ty tam nie si. " prišiel a chytil mi tvár pri jeho dotyku som pocítila to čo kedysi. Je pravda ,že som nikdy neprestala na neho myslieť.
" Unavuje ma to. Už nevládzem. " vyslovila som to veľmi ťažko , nevládala som ďalej exitovať
" Len si ma prosím vypočuj. " žiadal ma o niečo na čo som nemala vôbec náladu
" Nie. Nechcem nič počuť. " dala som mu tie ruky preč z mojej tváre
" Prosím. " nechcem to už ďalej riešiť
" Prestaň ma o to prosiť. Ja nepotrebujem žiadne vysvetlenie. Je to zbytočné, mám už aj tak vytvorený svoj názor na vec. Je jedno ako sa to stalo, čo sa stalo , prečo . Jednu vec to aj tak nezmení, že si odišiel ,ako zbabelec a nechal si ma tu samú." šla som k dverám a otvorila som ich
" Viem, že to čo som spravil bolo odporné, ale aj tak si stojím za tým, že by si mala poznať pravdu. Pravdu o tom ,ako to všetko bolo ." prišiel ku mne a hľadel mi priamo do očí
" Prestaň! " nedal mi pokoj
" Zajtra večer ťa budem čakať v parku ,ak prídeš budem rád a ak nie tak je to tvoje rozhodnutie, ale nemyslím si, že by si chcela žiť s tým ,že si niekomu ukrivdila. " ako mi môže dávať všetko za vinu. Je to len úbohý idiot.
" Vypadni! " už som sa naozaj neovládla , stačilo. Bolo na čase,aby odišiel z môjho domu. Schmatla som ho a vyhodila. Zabuchla som tak silno dvere, že som sa až ja sama zľakla. Lenže vodopády sĺz sa spustili. Oprela som čelo o dvere a pomaly som sa zošmykla na zem. Tam som sa zvila do klbka a zaspala som.
-------------------
Vyhodila ma z bytu a ja som zostal stáť za jej dverami a neubránil som sa slzám. Bol som zlomený na milión kúskov a zároveň vytočený ,ako ešte nikdy. Počul som spoza dverí ako sa tam trápi a plače. Ubíjalo ma to a musel som odísť. Najradšej by som bol pri nej a utešoval ju, lenže to nepôjde keďže je to všetko kvôli mne. Musel som si zavolať taxi , aby som sa mohol dostať domov. Nechal som auto doma a chalanov som už poslal domov. Nemal som náladu ešte aj čakať. Tak som šiel nakoniec pešo. Potreboval som si aj tak vyvetrať hlavu. Nemyslieť na to všetko
-------------------
Zobudila som sa uprostred noci. Bola som už kľudná. Premiestnila som sa do svojej izby a prezliekla som sa do pyžama, šla som sa odmaľovať a umyť. Chcela som si ľahnúť do postele čistá to jediné ma držalo pri zmysloch. Keď som konečne ležala v posteli, zamyslela som sa nad tým či vôbec mám ísť zajtra za Cameronom,alebo mám zostať doma a nechať minulosť minulosťou. Neprišla som k záveru niečo ma však ťahalo ísť,ale bála som sa. Bála som sa s ním zasa stretnúť. Odkedy sa objavil pomotal mi hlavu. Je iné keď sa objaví niekto z minulosti s kým ste sa rozlúčili, ako keď sa objaví niekto s kým ste to neukončili. Celá táto situácia je zvláštna. Moja najväčšia bolesť je však Davidovo odlúčenie. Nič s tým nemôžem spraviť. Nechcem ho nútiť do niečoho čo nechce a hlavne nechcem aby sa cítil pri mne zle. Bojím sa ,že nebudem pre neho dosť dobrá. Ale aj tak je to jedno, pretože ma oprávnene opustil a mal pravdu, že si ho necením tak ako by som mala. Toto všetko mi hmýrilo hlavou až pokiaľ som aspoň na chvíľu nezaspala. Netrvalo to dlho a už som musela vstávať do práce. Dlho som tam nebola a preto som sa tam rozhodla ísť o hodinku skôr ,aby som sa pozrela na všetky papiere a potrebné veci, ktoré nepočkajú. Zistila som , že butik bol za posledné obdobie veľmi nevýrazný a v úzadí a preto som sa rozhodla, že usporiadam novú módnu prehliadku. Nie však klasickú. Bude to vlastne charitatívna prehliadka. Všetky modely budú ponúkané na predaj a peniaze budú darované deťom v detských domovoch. Konala som už niečo také a malo to úspech, stačí pozvať len pár správnych ľudí. A to nebude problém, vďaka mojej mame poznám mestské paničky ktoré nemajú problém míňať peniaze. Zoberú si svojích mužov a peniaze sa kopia ako na bežiacom páse. nešla som to hneď organizovať, pretože sa musím o tom poradiť ešte aj s mamou, ktorá ma napriek všetkému ešte stále financuje a potom sa do toho pustím...nemám moc náladu sa jej ísť ukazovať na oči,ale rozhodla som sa , že začnem znova žiť aj napriek všetkému čo sa deje. Nemôžem predsa len tak revať do vankúša a ľutovať sa. Nikdy by som tak nič nedosiahla.
Celý deň sa len tak vliekol. Snažila som sa pravdaže dovolať aj Davidovi,ale nedvíhal mi. Zanechala som mu niekoľko odkazov,ale ani na jeden sa mi neozval. Neustále som sa pozerala na hodiny. Nevedela som či mám ísť ,alebo nie. Nevedela som to až do poslednej sekundy. Zamkla som butik a šla som do auta. Prešla som okolo parku a keď som sa tak zapozerala konečne som sa rozhodla. Nejdem sa vŕtať v minulosti a pôjdem domov. Zabudnem na všetko a budem si žiť ďalej ako doteraz. Bez Camerona a ak to nepôjde inak tak aj bez Davida. Možno som až tak zranená, že nedokážem odpúšťať, alebo sa skôr bojím, že som už odpustila.
YOU ARE READING
Obsession
青少年小说Keď sa už zdalo, že všetko bude znova dobré, pokazilo sa to. V jeden deň som zažila hrozné veci, videla som ako uniesli moju sestru, videla som ľudí ktorých zneužívali, nevinné ženy ktoré väznili a dokonca som bodla živú bytosť. Viem, bol to zločine...
