Keď som sa prebudila ležala som na gauči sama. David odišiel do práce a ja som si ešte chvíľu poležala. Prevaľovala som sa zo strany na stranu. Aby som s tým prestala šla som sa osprchovať. Bolo to uvoľňujúce a naozaj mi to pomohlo sa naštartovať do nového dňa. Neskôr som si spravila raňajky a sadla som si k šálke čaju. Popíjala som ho veľmi pomaličky a napadlo ma , že by bolo na čase začať pracovať na novej kolekcií, lenže to nebude možné dovtedy pokiaľ sa Hanne nepodarí dostať do normálu.
" Dobré ráno." ani som nezaregistrovala kedy vyšla z izby
" Ahoj." postavila som sa ,aby som jej na stôl dala tanier s jedlom.
" Pripravila som ti raňajky. " pozrela sa na mňa a posadila sa ku mne.
" Nie som hladná." prehrabla si vlasy a odpila si z čaju.
" Ja viem, ale niečo by si do seba mala dať. Bude ti zle. " prevrátila na mňa očami a postavila sa
" Idem sa osprchovať. " jednoducho sa otočila a odišla
" Dobre. " zamrmlala som si sama pre seba . Bola som z toho mierne vytočená,alebo skôr unavená z toho ako sa na mňa všetko len valí. Nasadilas som sa a začala som upratovať v celom byte . Šlo mi to prekvapivo rýchlo a ani som sa nenazdala a bolo všetko hotové . Keď som si utierala prach na svojom stole môj zrak sa zastavil na mojom notebooku. Okamžite som ho zapla a posadila sa k nemu. Chcela som nájsť ten mail ktorý mi prišiel z toho wellnesu. Viem , že by som to mala nechať tak,ale zaujíma ma čo s tým ma spoločné Cameron. Možno niekde v hĺbke dúfam, že sa tam ocitol omylom. Neverila som vlastným očiam keď som ho tam nemohla nájsť. Dostalo ma to do stresu. Vtedy niekto zaklopal na dvere. Vyšla som von z izby aby som otvorila. Stál tam starší muž s kufríkom v ruke.
" Dobrý deň" pozdravil ma a ja som sa len milo pousmiala
" Dobrý deň. Prajete si?" snažila som sa zistiť čo tu robí a kto to je keďže som ho nikdy pred tým nevidela
" Vy ste slečna Grande? " očividne vie kam má namierené
" Áno. " vtedy sa pousmiala a začal rozprávať
"Ja som doktor Fisher a poslal ma pán Derkinson." vtedy mi to došlo poslal ho Cameron bol to ten podplatený doktor
" Prepáčte nevedela som že prídete. Tak poďte ďalej nech sa páči. " pozvala som ho dovnútra a zaviedla ho do izby k Hanne.
" Hannah? " nakukla som do jej izby aby som vedela či môžeme vojsť
" Čo je? " niečo písala na mobile a pozrela sa na mňa len spoza neho
" Toto je doktor ... Fisher?." pozrela som sa na neho a uvidela som ako sa pousmial, vtedy sa aj ona posadila na postel a odložila mobil nabok
" Poprosila som ho aby sa prišiel na teba pozrieť. " nebola veľmi nadšená ale nenamietala. Nechala som ich tedy samých , pretože ma o to doktor poprosil. Ja som zatiaľ čakala za dverami. Bola som nervózna to priznávam , bála som sa že by som sa dozvedela niečo čo by ma potom veľmi trápilo. Keď sa otvorili dvere celá nedočkavá som sa k nemu prišla.
" Bude v poriadku, nemá žiadne znaky násilia a psychicky vyzerá byť na tom dobre. Lenže má v sebe pozostatky drog a preto niekedy pociťuje nevoľnosť. Nemôžem jej dať na to lieky ,ale nech pije veľa vody a chce to len pár dní. " začal na mňa hovoriť aj bez toho aby som ho vyzvala. Čiastočne mi odľahlo a cítila som mierny pokoj na duši. Poďakovala som mu a odprevadila ho k dverám.
" Nezabudnite, že ak by sa niečo stalo tak mi zavolajte a ja hneď prídem. " bol veľmi zlatý a sympatický starší pán.
" Pravdaže , ďakujeme a dovidenia. " podal mi jeho vizitku a odišiel.
YOU ARE READING
Obsession
Teen FictionKeď sa už zdalo, že všetko bude znova dobré, pokazilo sa to. V jeden deň som zažila hrozné veci, videla som ako uniesli moju sestru, videla som ľudí ktorých zneužívali, nevinné ženy ktoré väznili a dokonca som bodla živú bytosť. Viem, bol to zločine...
