Obsession

Untitled Part 9

Na chvíľu som zaspala a vtedy sa to začalo. Sníval sa mi sen.

------------------

Sedím si na záhrade a predo mnou sa hrá dieťa. 

"Maminka!" zakričí na mňa a ja idem za ním. Hráme sa spolu a všetko je tak krásne. Zrazu sa niekde zapozerá a usmeje sa. Otočím sa  a tam stojí David. Chlapec sa za ním rozbehne a vyskočí mu na ruky. Ja tam zostanem len tak stáť a šťastne sa na nich pozerám.  

"Niečo som ti priniesol." vyberie si z tašky malé autíčko. Podá mu ho a chlapcové oči sa celé rozžiaria. 

" Ďakujem." objal ho  a šiel mi ho rýchlo ukázať.

"Mami!Mami! Aha čo som dostal."  zobrala som ho na ruky a vtedy David prišiel k nám.

" Poďakoval si sa?" pokrútil hlavou a otočila sa k nemu.

"Ďakujem strýko David." strýko? Čože ? To nedáva zmysel. Myslela som si, že je to jeho otec a sme rodina.

" Za málo.  Dnes sa nezdržím dlho, pretože musím ísť vyzdvihnúť Marry s deťmi v škole." čo sa tu deje? Kto je Marry? David má deti a ak môj syn nie je jeho tak kto je potom jeho otec? 

"Koho?" divne sa na mňa pozrel a sa na tom zasmial. Vtedy som zacítila ruky na mojích ramenách .

" Ocko!" keď som sa otočila nemohla som uveriť mojím očiam, bol tam zasa on, zasa, stále .  Nemohla som tomu uveriť. 

---------------------------

V tom som sa prebudila. Bola som taká zmätená. Všimla som si ,ako David kľudne spí a film sa už skončil. Vypla som televízor a šla som sa napiť. Po ceste som sa zastavila v izbe kde mala spať Hannah.  Keď som pootvorila dvere zistila som,že nie je v posteli vtedy som vošla do jej izby a uvidela som ju ako stojí na balkóne a pozerá sa na mesto.

" Láska čo tu robíš?" trošku ju myklo ,ale potom sa ďalej pozerala.

" Už som nemohla spať. Potrebovala som sa nadýchať čerstvého vzduchu." prišla som k nej a postavila sa hneď vedľa.

" Ak chceš môžeme sa ísť prejsť." zdalo sa mi to ,ako dobrý nápad. Možno jej to pomôže.

" To vážne?" rozžiarili sa jej oči a potom sa šla rýchlo obliecť. Ja som nemusela iba som si na seba hodila bundu a potom sme vyšli na ulicu. Chytili sme sa popod plecia a vykračovali sme si mestom.

" Liv?" začala veľmi nesmelo 

" Prosím?" dúfala som, že mi povie niečo o tom čo sa stalo,ale zároveň ja sama sa jej to pýtať nebudem keď sa bude na to cítiť tak mi to povie sama

" Nič si nepamätám." cítila som na jej hlase ako sa jej trasie. Nevedela som čo mám na to odpovedať. Nemala som slov, bola som z toho zničená a smutná.

" Ako tak som začala vnímať keď som bola v aute. Ale pred tým nič, len mám z toho taký zvláštny pocit. Moje telo sa cíti tak ťažko a špinavo. Desí ma to. " teraz už začala plakať a aj ja. Nešlo to udržať. 

" Zvládneme to spolu. " objala som ju a ona mi do ucha niečo zašepkala

" Liv. Som hladná." začali sme sa strašne smiať,ako také deti.  Šli sme teda do bistra ktoré bolo našťastie o takomto čase ešte otvorené. Dali sme si bagetu a niečo k tomu na pitie. Našli sme si miesto ,ktoré bolo trochu zašité.

" Tak dlho som nič nejedla." Hannah sa do toho pustila s takou chuťou. Bola som na ňu taká hrdá,ako ešte nikdy. Prežila si peklo a pri tom sa správa ako keby sa nič nestalo. Možno to len vo vnútri utláča  a je otázkou času kedy to prejaví.