Obsession

Untitled Part 10

Keď som zbadal vo dverách toho chlapa prešiel mnou hnev. Zúril som, pri pohľade na neho som mal chuť vraždiť. Lenže som videl pohľad Caroline ,ako je v koncoch z toho ,že sa tam objavil a ja som tam tiež. Tak som rýchlo odišiel. Najprv som mal v pláne vypočuť si ich rozhovor,ale potom som to vzdal. Bol som až moc vytočený. Nastúpil som do auta a vybral som si mobil. Vytočil som tomu doktorovi o ktorom som hovoril,aby som si bol istý, že sa postará o to dievča tak ako sa má. Povedal som mu,aby prišiel hneď zajtra ráno.  Potom som už len naštartoval a viezol som sa len tak mestom. Nemal som cieľ len som sa snažil upokojiť a poriadne si prevetrať hlavu. Ulice boli plné ľudí a ja som sa nedokázal na nich pozerať. Zapol som si klapky a sústredil som sa len na cestu. Síce to nezvyknem ,ale pustil som si rádio. Ako naschvál hrali tu známu pesničku. Neubránil som sa spomienkam.

-----------------------------------------------------

KEDYSI:

-----------------------------------------------------

Práve som dopísal poslednú sms  a zaškeril som sa na tú obrazovku. Prišla mi spätná sms od Olívie teda Caroline, ako ju chcem začať volať a ani neviem prečo ma to potešilo. Čakal som , že ma bude ignorovať. Ja som jej napísal len zo srandy, alebo z nejakého dôvodu. Neviem z akého presne. Musím priznať, že je pekná a vyzerala byť inteligentná a hlavne ma zaujalo to ako sa ma hanbila. V tejto dobe sú už dievčatá bez zábran a hneď sa hodia chalanovi okolo krku. 

" Aron!" vykríkol na mňa môj otec a vtedy som si uvedomil, že je miestnosť plná ľudí.

" Čo? " odložil som si mobil a snažil som sa sústrediť na to čo mi hovorí

" Chcel som,aby si sa vyjadril. " jasné pýta si môj názor a potom aj tak spraví podľa seba

" O čo ide?" uškrnul sa na mne a otočil sa k mojej matke ,ktorá len tŕpla od strachu ,aby jej môj otec nič nespravil. 

" Vidíš tvoj syn ma zasa nevníma. Namiesto toho,aby sa snažil zapojiť sa do rodinných obchodov tak len čumí do toho mobilu a má ma na háku. " začal zvyšovať hlas a mama sa ho snažila upokojiť.

" Nehovor tak s ňou . Už ťa počúvam." odvrátil som jeho pozornosť na seba a vtedy hodil na mňa nasratý pohľad.

" Ty zasran nebudeš mi hovoriť  čo mám robiť. Ja som tvoj otec a nie pubertálny kamarát." vedel som, že je najvyšší čas zdrhnúť. Postavil som sa a bez slova som odišiel . Otec ma prenasledoval až k dverám,ale ja som sa už dávno  naučil ho ignorovať. Nie som malý, som už dospelý začal som študovať na univerzite a mám hlavne iné veci na robote,ako počúvať starého senilného deda. Nikdy to nebol otec roka,ale jedno ma naučil a to pohybovať sa vo svete obchodu. Je to iný druh obchodovania. Bude stačiť ak sa zmienim, že ide o ilegálne veci z väčšej časti. Je to rodinný obchod a dedí sa už niekoľko generácií. Každý chlap v našej rodine sa zaslúžil o to,aby naše meno niečo znamenalo a len rástlo a ja nebudem výnimkou. Musím uznať baví ma to len môj otec sa toho vzdať nechce a mne sa zasa nechce čakať. Preto som sa rozhodol, že si život zariadím podľa seba a začnem s tým všetkým sám. Našťastie mám už nejaké kontakty a začalo sa mi dariť. Otec o tom ešte netuší, teda si myslím a ak o tom vie tak je zatiaľ ticho. Ale dosť bolo o ňom a mojom živote. Bola noc a ja som nevedel kam poriadne idem. Zrazu mi začal zvoniť mobil. Volal mi môj kamarát zo školy, je to celkom debil,ale občas sa mu podarí zaperliť niečo vtipné a občas ho niekde zavoláme a on nás.

" Čau kámo." tieto oslovenia ma vedeli vždy vytočiť. Pripadá mi to také pubertálne a sedliacke.

" Čo chceš?" povzdychol som si a akurát som šiel odbočovať autom, obzrel som sa na cestu.