My turn //h.s. [SK] ✔️

Part 44.

"Harry prestaň. To, že si vieš priznať city neznamená, že si úbožiak." zúžila oči a vražedne na mňa pozrela. "Práveže, to si žena na mužovi cení." žmurkla.

"Ako myslíš." mávol som rukou. "Fajn, idem si ľahnúť."

Jaylene's POV

Hneď po sprche som si obliekla svoje pyžamo alias tričko a nohavičky, vlasy som si dala do nemotorného drdolu a umyla som si zuby. Klasika. V izbe ležal Harry už na posteli a niečo robil na mobile. Potešilo ma, že teda naozaj ostal. Celkom ma to dosť ukľudnilo.

Hneď ako si ma všimol mobil odložil a odokryl prikrývku tak, aby som si ľahla k nemu. Tak som aj spravila. Rukami ma objal a prisunul si ma viac k sebe. Neprešla ani chvíľa a posledné čo si pamätám bolo to, ako mi dával Harry bozk do vlasov. Awww, no nie je to zlaté?

***

"Jaylene? Môžeš ísť prosím sem?" kričal na mňa Harry z mojej izby.

"Konečne sa zobudil, čo?" zachichotala sa Kristin. Prikývla som a vošla som do izby.

"Deje sa niečo?" sadla som si k nemu.

"Mohli by sme sa prosím porozprávať?" zahľadeľ sa mi priamo do očí. "O nás dvoch..."

"No, fajn. Čo máš na srdci?" vydýchla som.

Úprimne, bojím sa. Viem, že on nemá problém vyznať svoje city. Ale ja? V žiadnom prípade. Uzavretá do seba som bola vždy a to mi aj ostalo. Otvorím sa veľmi málo ľuďom, ako napríklad Kristin. Tu už o dôveru nejde, nemám problém nepovedať nič človeku, ktorého poznám aj 10 rokov a verím mu. Nuž, každí má nejaké svoje mínusy a môj je tento. Škoda, že nie sú jediné.

"Ja len, potrebujem vedieť, ako to s nami všetko je. Vieš, rozmýšlal som, ale nejde mi nič do hlavy. Občas mám pocit, akoby medzi nami niečo mohlo byť a potom zrazu je to fuč. Len mi prosím povedz úprimne, mám aspoň nejakú šancu?"

Sakra. Prečo som vedela, že sa spýta práve toto? Možno to je mojím správaním. Ja sama neviem, čo by som mu šancu dala. Sama neviem, ako to so mnou je a jediné, čo viem, je to, že som do neho kurevsky zamilovaná a čím viac som s ním, tým je to horšie. Cítim sa s ním naozaj dobre, to je fakt. Ale... bojím sa. Správa sa ku mne naozaj dobre, ale stále je tu ten strach, že by mi mohol znova ublížiť. Síce nie fyzicky, ale psychicky áno.

"Neviem. Naozaj ti neviem odpovedať či áno, alebo nie." povzdychla som si. "Možno potrebujem čas na premyslenie."

"Dobre." vydýchol. "Ale znamená to, že sa znova nejaký čas neuvidíme?" zachrapčal.

"Sme pohádaní?"

"Uhm, nie?" skôr sa opýtal ako normálne povedal.

"No vidíš. Tak nevidím dôvod, prečo by sme sa nemohli vidieť." pousmiala som sa.

"Uh, to mi pripomenulo, vidíme sa na svadbe tvojho otca." zasmial sa.

"Ako..."

"Domie." ani som nedopovedala a odpovedal na moju skoro vyslovenú otázku.

"Aha, chápem." prekrútila som očami.

V deň svadby:

"Ehm, Lene, nemala by si len tak náhodou vstávať?" budila ma Kristin. Nespokojne som zakňučala a premiestnila som sa do kúpeľne, kde som si dala dlhú sprchu. Predsa len, umyť si hlavu, oholiť si nohy a hento toto, to netrvá 10 minút.

Do salónu chvalabohu chodiť nemusím, Kristin sa ponúkla, že mi spraví vlasy aj make-up.

"Posereš to, zabijem ťa. Je ti to jasné? Máme málo času, tak šup šup!" vravela som Kristin.

Sadla som si na stoličku a začala ma malovať. Spravila mi obyčajný make-up, len o niečo viac výraznejší. Neskôr mi spravila bohaté vlny a zopla ich vo vysokom cope. Už si len obliecť šaty, obuť sa, zobrať si kabelku s vecami a počkať na Harryho.

"Môže byť?" Kristin priniesla zrkadlo, aby som sa do neho pozrela. Moja jediná reakcia bola slabé "wow", keďže mi to normálne vyrazilo dych. "Jejda, povedz na to niečo." zakňučala.

"Wow, je to úžasné!" vyhŕkla som. "Máš šťastie." prižmúrila som oči a obe sme sa zasmiali. "Už sa len natrepať do tých šiat." postavila som sa a prešla som ku skrini, kde som ich mala zavesené. Šaty boli dlhé po zem, celé tmavo modré. Mali dlhé rukávy a odhaľovali mi celý chrbát. Jednoduché ale krásne. Akurát pre mňa.

"Bože, to keď ťa Harry uvidí, tak sa budem čudovať, ak ťa neprehne hneď tuto v izbe." zasmiala sa.

"Ježiš, prestaň!" vytreštila som oči.

"No čo. Ja hovorím iba pravdu." mykla ramenami a ja som nad ňou pretočila očami. Chvalabohu Harry v tom momente zazvonil a ja som mohla ísť.

"Aloha!" zakričala som ešte na Kristin a zišla som dole.

Harry stál opretý o auto a niečo ťukal do telefónu. Na sebe mal čierny smoking, ktorý mu padol ako uliatý. Ešte k tomu, vyzeral v ňom bohovsky úžasne. Bielu košeľu mal jemne rozopnutú, čo mu pridávalo na úžastnosti.

"Woah." pozeral na mňa s otvorenými ústami. "Vyzeráš úžasne." letmo ma objal a dal mi bozk na líce.

"Nápodobne, Styles." zaškerila som sa a nastúpila som do auta.

***

Obrad prebehol v poriadku a musím, že to bolo fakt krásne. Jediné čo to tu kazilo bola tá pizda Domie. Dokonca si vybavila miesto pri stole vedľa Harryho, pričom mi bolo akurát do smiechu. Ako fakt.

Teraz je niečo po deviatej a ľudia sa dobre bavia. Tancujú, rozprávajú sa, pijú... Pijú. A ja tiež nie som výnimka. Lenže sa absolútne nebavím. Prečo? Lebo pán urodzený Styles je prosím pekne s Domie a tancujú. Áno, naozaj. A naozaj ma to dosť sere. Tá suka sa celý večer motá okolo neho a on s tým nič nerobí. Naozaj super.

"Hah, iba žiarlíš." ozvalo sa svedomie a zas a znova má pravdu. A čo že žiarlím! Ja som mala byť tá, ktorá tu je so Stylesom. Ale keď, on je s Domie, prečo by som si nemohla aj ja s niekym zatancovať? Pekných chlapov je tu plno, pár ma dokonca pozývalo. Načo som ich sakra odmietla? Nakoniec som za jedným z nich prišla a súhlasila som. Naschvál som išla čo najbližšie k ním dvom. Uh, ten pohľad Stylesa bol na nezaplatenie, keď nás zbadal. Hups.

•Ola! Hlásim sa s novou časťou ❤️ Vôbec neviem, čo k tomu povedať 😂 tak snáď sa vám časť páčila ❤️ Votes & Comments❤️ Nikuš🍑•.