I love you, Lily Evans ... ✔

9. Školský trest I. časť

"Tak a sme tu sami. Škoda, že nešiel ďalej," Lily kráčala po udupanej tráve, ktorá slúžila ako chodník.
"Chcel nám nechať trochu súkromia, chápeš," James sa zatváril dôležito a potom sa rozosmial.

"Stojte!" Lily sa preľakla a slabo vykríkla.
"Šmária, zabudol som vám povedať, čo máte robiť," bežal sa nimi Hagrid a bol to celkom vtipný pohľad. Alebo ste už niekedy videli bežať poloobra?

James sa začal rehotať a plieskať rukou po stehne. Lily sa len škerila a tiež jej bolo do smiechu.
"Máte nazbierať, bude to znieť čudne, ale mušky zlatoočky a rastliny, ktoré sú na tomto zozname," vyhrabal z pod kabáta nejaké zdrap a podal im ho.

"Mušky zlatoočky? Oni žijú v Zakázanom lese?"opýtala sa prekvapene červenovláska a zobrala pergamen od Hagrida.

"Hej, síce v malom množstve a len na určitých miestach. Musíte ísť ďalej do lesa," poradil im Hagrid.

"Vďaka, Hagrid," poďakovali a pokračovali v ceste.
"Im to načisto ryplo v bedni? Mušky zlatoočky?! Tie som tu za celých sedem rokov nevidel ani jedinný raz!"

"A to je už čo povedať!" dokončila Lily,"čo budeme robiť?"
"Poďme hlbšie do lesa a potom uvidíme," usmial sa na ňu James.

Červenovláska sa čudovala, ako sa s ním normálne rozpráva. A to sa jej za poslednú dobu stávalo čoraz častejšie.

"Presne takto som si to predstavoval," zamrmlal James a Lily sa na neho pozrela so zdvihnutým obočím.
"ČO si si tak predstavoval?" Lily mala normálne náladu sa s ním hádať. Už sa nehádali dvanásť hodín, čo je asi najviac za poslednú dobu. Vedela, že tu im nikto nemôže napariť trest a tak sa rozhodla, nášho Jamesíka trošku podpichovať (ako on ju celých šesť rokov a 3 dni).

"Predsa naše rande," ukázal rad bielych zubov. Vytiahol prútik a zasvietil ho. Lily si ani neuvedomila, že sú tak hlboko a že je tma. Vôbec jej to ani neprekážalo, bola zvyknutá v noci sedieť vonku, v tme a rozmýšľať. A to najmä keď bola mladšia, trápilo ju všetko, čo jej James urobil. No čím bola staršia, zisťovala,že nemá sa prečo trápiť pre nejakého arogantného Pottera.

"Nad čím, alebo kým tak rozmýšľaš, že si ani nezasvietiš prútik?" opýtal sa prekvapene James.
"Nad sebou,"
"Neverím ti! Však si rozmýšľala nado mnou?" žiaril James a zastavil, aby si prehliadol červenovláskynu tvár.

"Nie!"povedala rázne.
"Ale áno! Poznám ťa, Lily," naklonil hlavu a pozeral do jej smaragdovozelených očí. Lily sa zrýchlil tep a na malý moment si myslela, že ju pobozká. Bránila by sa?

Ale ihneď to zamietla. Síce James dokázal prekročiť rôzne hranice, toto by si nedovolil. Vedel, že tak by stratil už úplne všetky nádeje na to, aby ju niekedy dostal.

"A predsa na mňa myslíš," zašepkal ju do ucha až ju trhlo. Nechápala, čo sa jej robí v jeho prítomnosti.
"N-nie, nerozmýšľala,"

James sa usmial a otočil sa dopredu. Lily rýchlo zasvietila prútik, aj keď by najradšej kráčala po tme.

"Vieš kde sme?" opýtala sa po ďalších desiatich minútach chôdze.
"Samozrejme, Lily. Zachvíľu budeme v samom strede lesa a tam by sa mali vyskytovať," skonštatoval.

"Prečo si vtedy nechcela zasvietiť prútik? Nebojíš sa?" zmenil náhle tému.
"Nie, čoho by som sa mala báť?"

Na to sa James rozrehotal a nevedel prestať.
"L-lily ... S-sme v Z-z-zakázan-nom lese a-a ty sa m-ma opýtaš, č-čoho sa máš b-báť?" snažil sa rozprávať pomedzi slzy smiechu, no veľmi mu to nešlo.

Keď si Lily uvedomila, čo povedala, začala sa smiať aj ona.
"Mne tma nevadí," povedala po chvíli.
"Nebojíš sa, lebo si myslíš, že ťa ochránim, však?" usmial sa na ňu.

Lily na neho civela ako na zjavenie. Ten chlapec ju pozná lepšie ako ona seba!
"Prestaň! Ja sa nebojím! Prečo by som potom bola v Chrabromile?" ruky si dala v bok a pozerala na neho.

"Dobre, dobre! Nemá význam sa s tebou hádať," pokrútil hlavou James.
Lily nahodila víťazoslávny pohľad a pokračovali v ceste. James si celý čas spieval nejakú 'pesničku', ktorá obsahovala iba slovo - Lily. Potom k tomu pridal rýmovačku, ako krásne to znie z jeho úst a Lily ho mala chuť zabiť. Aj keď to priznať musela .... Jej meno znelo z jeho úst naozaj krásne a Lily sa cítila výnimočná.

"Potter, prestaň!" zavrčala.
"Nevrč, Lily! Nie je to pekné, si ako Sirius, keď ..." vzápätí sa zarazil.

Lily na to hneď prišla a využila. "Keď?"
"Keď ... Sa mu niečo nedarí," snažil sa zachrániť situáciu, ktorú už dostatočne pohnojil.

"Aha! Keď sa mu niečo nedarí, hej?" pozrela sa na neho pohľadom : 'to si fakt myslíš, že ti na to skočím?'

"Nechaj to tak, Lily!"
Mala taký pocit, že sa dotkla jeho slabého miesta a to hodlala v najbližšej dobe využiť, no teraz nie.

"Fajn, nechám to plávať (nenechám, pomyslela si) a ty prestaneš vyspevovať tu otrasnú pesničku! Veď aj kentaury musia utekať!"

"Čo je na nej zlé?!" rozhadzoval rukami mladý čarodejník.

"Nie sú to tie muchy, čo hľadáme?" opýtal sa vzápätí chlapec, keď sa pozrel na oblohu, akokeby nič.

Lily sa pozrela hore a zbadala celý roj mušiek zlatoočiek...

Za dva dni dve časti - rekord :DDDDD Som sa pochlapila :DDDD
Budem rada, ak sa vyjadríte v komentároch, aj keď tá lepšia bude ďalšia čast :p trochu vás ponapínam ;) :D
With all love, your NataLi ❤