I love you, Lily Evans ... ✔

4. Neskorá večera

"Čo človek neurobí pre hlad," povzdychla si Lily, lebo si práve uvedomila, čo robí. Je s Potterom, áno presne s tým Potterom, ktorého z duše nenávidí, ide s ním ani nevie kam, pod jedným plášťom, aby ich nikto nevidel. Ale inak v pohode, no nie?

"Nemyslím si, že v tom je len hlad," povedal James potichu, no Lily by dala ruku do ohňa, že James sa uškrnul.
'To si píš, že je!" ukončila debatu Lily.

Ocitli sa pred nejakým obrazom, na ktorom bola misa s ovocím. Dievčina vedela, že na tejto chodbe sa nachádza aj vchod do Bifľomorskej klubovne a absolútne netušila, čo má Potter v pláne.

James zbadala jej nechápavý pohľad a tajomne sa usmial. Jemne pošteklil hrušku na obraze a Lily sa začala smiať. No keď sa tam objavila kľučka, smiech ku prešiel a zaujato sledovala mladého záškodníka.

Vošli do priestrannej miestnosti, ktorá jej úplne vyrazila dych. Na prvý pohľad vedela, že to je kuchyňa, ale musela priznať, že nevedela kde sa nachádza. Dokonca sa ani nad tým nezamýšľala.

"O-odkiaľ o tomto vieš?" habkala a zvedavo si obzerala škriatkov, pobehujúcich po kuchyni.
"Som predsa Záškodník. Poznám tu každú skrýšu, či tajnú chodbu," zubil sa chlapec.
"Dámy majú prednosť," ukázal jej, aby vstúpila a Lily sa zase čudovala, kde sa u neho berie toľko gentlemanstva.

"Vy byť James Potter, pane!" pišťali veselo škriatkovia a obkolesili dvojicu študentov.
"Áno, to som ja. Priniesli by ste nám niečo? Nestihli sme totižto večeru," požiadal ich chlapec.

"Samozrejme, pane," natešení škriatkovia sa razom dali do práce. Lily len vyvaľovala oči a nechápala.
"Prekvapivé, však?" James sa priam vyžíval v tom, že červenovlásku prekvapil a dokonca milo.

"Tak o tomto som naozaj nevedela," musela uznať Lily a sadla si na stoličku, ktorú jej James odsunul, aby si mohla sadnúť.
"A odkiaľ by si mohla, keď sedíš celé dni za knihami?" zazubil sa a sadol si oproti nej.

Lily mu musela dať za pravdu. Keby sa celé dni túlala po hrade a provokovala Filcha, asi by tiež poznala hrad trochu lepšie.

"A tí úbohí škriatkovia! Pracujú tú celý deň a celú noc, len aby sme sa najedli. Platia im vôbec?" zmenila náhle tému, pri pohľade na usilovných škriatkov.
"Ony sú radi, keď ich o niečo poprosíš. Radi slúžia ľuďom a okrem toho, je to ich povinnosť," mykol plecami James.

Lily prišlo týchto stvorení ľúto, ale bola taká hladná, že sa snažila na nich nemyslieť.
"Očaril som ťa, však?" škeril sa James a Lily musela uznať, že možno aj áno.

"Ty ani nie, ale toto miesto áno," odbila ho červenovláska, nepovedia o svojich skutočných pocitoch.
"Už sa neviem dočkať našej spoločnej hliadky. Môžeme si ju dať ako rande," nadhodil akoby nič.

"To teda nie! Každý z nás bude hliadkovať na inej strane hradu, Potter. Neteš sa predčasne, vieš, že s tebou by som na rande nešla," opakovla sa snáď po milióntykrát.

Našťastie prišiel škriatok s táckou jedla. Doniesol im rozličné koláče, sendviče, puding a tekvicový džús.
"Ďakujeme," poďakovala a usmiala sa na škriatka.

"Pán si priviesť priateľku?" pozrel svojimi veľkými očami na Jamesa.
"Spolužiačku," precedila pomedzi zuby Lily.
"Budúcu priateľku," žmurkol naňho James.

"Nepočúvaj ho!" zasiahla Lily a vyľakaný škriatok odišiel. Obaja sa pustili do jedla, a keď vyprázdnili tanier, objavila sa tam nová porcia.

Po chvíli sa Lily s plným bruchom oprela o stoličku a sledovala napchávajúceho sa Jamesa.
"Ako je možné, že tak veľa ješ a nepriberieš ani kilo?" opýtala sa so záujmom, lebo táto otázka jej už dlho vŕtala v hlave.

James sa len zasmial. "Cvičím, vieš?"
Dievčina prevrátila oči, myslela si James jej začne vykladať o tom, čo všetko robí pre svoje telo.

"Ideme?"
"Mne je tu dobre," uškrnul sa chlapec a sledoval Lily. Všímal si každý jeden detail na jej tvári. Svoje "skúmanie" ukončil na jej zelených očiach, od ktorých sa nikdy nevedel odtrhnúť.

Chvíľu si takto hľadeli do očí, nevnímajúc realitu. Vzápätí Lily pretrhla očný kontakt, akoby ju kopli.
"Mňa by strašne zaujímalo, prečo ma tak neznášaš," pozeral sa stále na červenovlásku a ona zase upriamila svoj pohľad na neho.
"Už som ti to vysvetľovala nekonečnekrát," prevrátila oči, "snažíš sa byť zaujímavý a zo mňa si len robíš srandu, aby ťa obdivovali,"
"Čože?!" vyhŕkol.
"Tak prečo si ma ráno zase podpichoval?" zamračila sa neho.
"Občas si musím rypnúť, ale ja ťa naozaj milujem. Nesnažím sa nikoho zaujať, veď keby som chcel, mohol by som mať ktorúkoľvek," zaculil sa.
"Oh, a ešte som zabudla na tvoje nenormálne vysoké ego," dodala a nadvihla obočie.

"Aspoň to má výhodu - už vyššie nebude," zasmial sa a Lily tiež skrivila ústa do nechceného úsmevu.
"Ale ak mám povedať pravdu, Potter, možno si sa trošku zmenil. Posledný rok a pol si sa ku mne nesprával až tak hrozne, provokoval si ma minimálne. Už si ma len provokoval tvojimi nezmyselnými pozvaniami na rande," povedala, no vzápätí si uvedomila, čo povedala Jamesov a jemne sa začervenaná. Zato James vyzeral akoby vyhral v lotérii, široký úsmev sa mu risoval na tvári a šťastie ním pulzovalo na plné obrátky. Lily mu prvýkrát povedala niečo tak krásne.

"To myslíš naozaj?" opýtala sa a páčilo sa mu vidieť ju v rozpakoch. Chcel jej povedať, že je zlatá keď sa červená, no nechcel kaziť ten krásny večer.
"No, áno. Ale aj tak si otravný," zakončila to s úškrnom.

"Aj tak budem o teba bojovať," dodal akoby nič a Lily to naozaj potešilo aj keď si to nechcela priznať.
"Aj tak sa ti to nepodarí,"
"Uvidíme," tajomné sa usmial a dopil tekvicový džús, ktorý mu ostal na spodku pohára.

"To bol môj pohár," povedala akoby nič Lily a tvárila sa nahnevane. Samozrejme to len hrala.
"To preto chutil tak vynikajúco! Zdal sa mi byť lepší ako kedykoľvek inokedy," reagoval okamžite a sladko sa usmieval na červenovlásku.
Lily sa nemohla nezasmiať. "Joj, ty klamár," James sa cítil ako v siedmom nebi, lebo nikdy sa mu nepodarilo spomínanú červenovlásku rozosmiať, ak nepočítame stretnutie s Emmou. Miloval jej smiech a bolo priam neuveriteľné, že sa mu to podarilo.
"Ja neklamem," bránil sa James a Lily sa pomaly postavila. James ju nasledoval a hneď sa pri nich objavili škriatkovia.

"Ešte raz vám za všetko ďakujeme," usmiala sa na nich Lily a James im tiež kývol.
"Vy musieť prísť hocikedy! Vy byť spolu krásny!" veselo poskakoval škriatok, ktorý im doniesol jedlo.

"Určite prídeme," sľúbil chlapec a vybral sa von z kuchyne.
"A my spolu nechodíme!" zakričal im z dverí Lily, ale to ju už James volal. Celkom kašľali na bezpečnosť a plášť si na seba nedali. Celou cestou neprehovorili ani slovo, obaja boli ponorení do svojich myšlienok.

Celým hradom sa ozývali klpkanie ich topánok, tak nečudo, že na štvrtom poschodí počuli za sebou to odporné mňaučanie.
"Do prdele!" zanadával James. Pani Norrisovú nenávidel, vždy sa im snažila zmariť plány. 'Ale tento večer nepokazí!' odhodlal sa James.

"Švihajme, možno nás Filch nechytí," povedala Lily a utekali hore schodmi smerom k vchodu do veže.

Ale čo sa nemohlo stať? Schody práve zmenili smer a mladá dvojica, takmer spadla dolu.

"Čo teraz?" Lily si hrýzla spodnú peru. Bola nervózna a vedela, že ak ich školník chytí, dostanú trest, alebo im vezmú odznaky...

Dúfam, že som vám to dostatočne vynahradila dĺžkou kapitoly :D myslím, že mnoho z vás čakalo na to, že sa niečo v tej kuchyni stane, ale na to je ešte skoro :DDDDD
každopádne vám ďakujem za naaaaaaaaaaaaaádherné komentáriky, ktoré ma naštartovali a s chuťou som napísala novú časť ;) ^_^ <3 <3 ste naozaj úžastní :*<3 <3
ĎAKUJEM, ZA VŠETKO :D <3 a cez prázdniny, plánujem napísať ďalšiu časť, takže sa tešte !! ^-^ <3 <3 :D
With all love, your NataLi ❤