I love you, Lily Evans ... ✔

4. Neskorá večera

"Evansová?" opýtal sa niekto jemne a Lily ani brvou nehla. Mala by sa zľaknúť, ale ten hlas tak dobre poznala, že sa ani nezľakla.

"Čo sa deje?" prisadol si na ďalšie kreslo a sledoval ju. Pomaly otočila hlavu s prekvapeným výrazom na tvári.
"Čo by sa malo?"
"Neviem, ale sedíš tu tak sama a je dávno po večeri. Prečo si nevečeriala?" s jeho hlásu sálala starosť, ktorá červenovlásku prekvapila. Naozaj sa zmenil ...

Mykla pleciami, že nevie a opäť svoj pohľad venovala ohňu.
"Stále na mňa myslíš?" nie, nezmenil.
Na tvári sa mu pohrával úškrn. Lily nemala náladu na hádky ani na nič podobné. Jednoducho mlčala.
"Evansová, čo je s tebou? Inokedy by si mi odvrkla, že na mňa by si nemyslela ani na mojom pohrebe,"

Lily sa musela pousmiať aj keď na pol úst. "Nie je mi nič, ale fakt som hladná! Musel si mi to pripomenúť?"

Potter bez slova odišiel, čo Lily trochu vyviedlo z miery. Ale neodišla.
Za pár minút sa vrátil James s niečím striebristým cez plece prehodeným. Lily si ho začudovane prezrela.
"Čo to má ako byť?" vstala a dala si ruky v bok.
"To je neviditeľný plášť?!" vykríkla o chvíľu a vytreštila oči.
"Pššt! Nekrič,"

"Odkiaľ ho máš?! Myslela som, že je to je rozprávka!" prstami prešla po nevidieteľnej látke.
"To je nadlho. Ideš?" zazubil sa James a vystrel ho.
"Kde, prepána?"
"Najesť sa. Bola si predsa hladná," usmial sa na ňu.

Lily tento strapatý chlapec prekvapil za dnešok už veľakrát. "Ale už je dávno po večeri,"
"Pre Záškodníka nie je nič nemožné. Ideš?"
"Nie, Potter. S tebou nie," uškrnula sa.

James sklopil zrak a zosmutnel. V očiach sa mu odrážalo sklamenie a smútok a Lily vedela, že to je jej vina.
"Tak, dobre, Evansová. Dobrú noc," smutne vykročil naspäť do chlapčenských ložníc.

Lily na chvíľu zaváhala. Uvedomila si, čo pre ňu urobil, ako sa za ňu obetoval. Keď videla jeho šťastnú tvár, keď vchádzal s pláštom do klubovne ...

"No dobre, Potter," povzdychla si a James sa v zlomku sekundy otočil. Na tvári mal zase úsmev a iskričky v očiach.

"Aj tak ma miluješ, Evansová ..." zamrmlal pre seba.

Lily sa nahnevane otočila a zaborila prst do Jamesovej vypracovanej hrude.
"Tak si to ujasnime, Potter. Idem s s tebou ani neviem kam, len a len kvôli hladu a vôbec ťa nemilujem, ani som ťa nikdy nemilovala a ani ťa milovať NEBUDEM!" slovo "nebudem" Lily schválne zvýraznila.

James si prehrabol vlasy, čo nenávidela a v očiach opäť zbadala záblesk sklamania.
"Fajn. Nemám náladu sa s tebou hádať," jednoducho odvetil a rozprestrel plášť.
Chvíľu tam stál čakajúc, že Lily k nemu podíde.

"Poď sem," povedal jej, akoby to bola najnornálnejšia vec na svete.
"To mám byť s tebou pod jedným plášťom?!" zhrozila sa pri tej myšlienke.
"Nemusíš, ale- " nedokončil, lebo červenovláska si povzdychla a s prevrátením očí podišla s onému chrabromilčanovi.

Čiernovlasý chlapec na nich prehodil plášť, pod ktorým sa museli trochu prikrčiť a byť v nebezpečnej (aspoň pre Lily) blízkosti.
Keď sa Lily natisla na Jamesa, na okamih akoby nimi prešla elektrina. Začudovane sa na seba pozreli a James sa pousmial.

Potichu vyšli z klubovne a nechali za sebou nechápavý pohľad Tučnej dámy. No aj pre obraz je zvláštne keď niekto výjde z klubovne a pritom nikoho nevidí ...

"Kam vlastne ideme?" opýtala sa po chvíli ticha Lily. Bolo jej to nanajvýš trápne trepať sa s Potterom pod jedným plášťom a ísť nevediac kam.
"Uvidíš, ale ručím ti, že si tam ešte nebola," usmial sa, no nebol to ten úškrn na ktorý bola zvyknutá.