Really, Potter?! {Harry Potter, next generation}

52.kapitola-Posledná úloha a Zlo nás čakajú

Tvár som vystavila slnečným lúčom a vzdychla som. Keby som na Rokforte, teraz sa s Kate a Valeriou bavíme na slniečku a smejeme sa, rozprávame a leňošíme, pričom sa Valeria učí a Kate by nám opisovala vzťah s Fredom.

Ach, Merlin, už je to rok ! Celý rok a možno aj o čosi viac. Čím som si toto zaslúžila ? 

S Jamesom sme vytrvalo čakali až kým nezačalo zapadať slnko a deti sa neschovali. 

O chvíľku vyšli aj s rodičmi a otec so smiechom otvoril manželke dvere. Ona sa usmiala a jemne ho pobozkala na líce. Jemu zažiarili oči a potešene sa usmial.

Potom zavrel dvere a vpustil dozadu auta aj ich dve krásne deti. Chlapec strčil do sestry a skočil na sedadlo. Dievčatko sa namosúrilo a začalo kričať na brata, no vložil sa do toho otec a obaja stíchli. Potom si on sadol za volant a naštartoval. A už šli na výlet.

,,Wolf !" oslovil ma James, až som nadskočila.

,,Hm ?" otočila som sa naňho a on sa len usmial.

,,Čistý vzduch." povedal a pomohol mi vstať.

Spolu sme vykročili k domu šťastnému domčeku a začali sme pátrať. Hľadala som niečo rodinné, čo by nás posunulo ďalej. Alebo niečo nezvyčajné.

Prezrela som celú záhradu a Jamesovi už dochádzala trpezlivosť. Nie je teda veľmi trpezlivý, len čo je pravda. To je pravý opak Albusa. 

Nakoniec sa niečo v posledných lúčoch slnka zalesklo a ja som na to vrhla ako levica. Držala som v rukách retiazku s medailónom. Otvorila som ho a dnu boli dve fotky. Zvrieskla som.

James bol okamžite pri mne a hľadal zdroj nebezpečenstva. 

,,Wolf ! Čo sa deje ?" otáčal sa dookola.

,,Našla som to." zamumlala som a postavila som sa.

Postavila som sa k nemu, no dávala pozor, nech sa prívesku nedotýka ani len jemne, a ukázala mu fotografie.

Jamesovi spadla sánka.

Na fotkách boli naši rodičia. Harry Potter a Draco Malfoy. Ani jeden z nich sa neusmieval. Skôr sa mračili, akoby očakávali nebezpečenstvo alebo čo.

James zhodil ruksak a s výkrikom ho odhodil pekne ďaleko. Potom pozrel na mňa.

,,Dúfam, že si odtiaľ nič nechcela." 

,,Nie. Aj prenášadlá mám u seba." potľapkala som sa po vreckách džínsových kraťasov. Nadvihol obočie.

,,Zmenšovacie zaklínadlo." odvetila som a ponúkla mu časť medailónu. Zlhboka sa nadýchol a dotkol sa ho. Zrazu PUK !